Vyvolená

26

Zdalo sa, že vília dedina už spí. Stanka s Leonardom sa ponáhľali k svojmu domčeku na konci. Prašný chodníček, ktorý viedol cez trávu, osvetľovali iba svetlá na stromoch. Všade bolo ticho. Zurčanie potôčika ústiaceho do jazera pôsobilo ako uspávanka. Kvety sa zatvorili a na oblohe svietil guľatý mesiac. Stanka si takto predstavovala rozprávkovú dedinku, o ktorej jej hovorievala mama. Bohužiaľ, zabudla spomenúť, že sa v nej skrývajú odpovede na podstatné otázky a tiež utajované informácie.

Po tme vyliezli na buk a otvorili dvere do domčeka, v ktorom boli ubytované dievčatá. Okrem Niky a Marcely tam našli Zoju, Tobiasa a Dávida. Hrali neznámu spoločenskú hru, v ktorej sa predbiehali a bojovali pomocou malých listových figúrok s gaštanovými hlavičkami.

„Zdravím," ozval sa ako prvý Dávid. Slušne sedel na zemi medzi Nikou a Zojou a doširoka sa usmieval.

„Musíme sa porozprávať!" Začala Messa. Tým zmyla úsmevy z tvár.

„Tobias, mali by sme ísť," princezná Zoja s Tobiasom všetkým zapriali dobrú noc a odišli.

„Viete kto sú ďalšie dve armády?" Marcela bola celá nadšená.

„Nie," sklamane povedala Stanka. „Vieme niečo o Valentíne."

„Mojej mame?" Nika by si nikdy nemyslela, že jej matka bola v tomto kráľovstve.

„Celý deň sme sa hrabali v sklade, kde ukladajú záznamy o všetkom, čo sa tu stalo."

„Tak na čo ste prišli?" Nika bola nervózna. Chcela vedieť čo našli.

„Našli sme lekársku správu o narodení Valentíninej dcéry."

„Tu som sa narodila?" Nika si vždy myslela, že sa narodila v Bratislave. Ale tiež si myslela, že jej matka bola obyčajné dievča, ktoré zomrelo. Myslela si, že kúzla neexistujú a ona patrí medzi neobdarených.

„Nie. Narodila sa tu Valentínina dcéra bez čarovnej moci."

„Už som sa v tom stratila," Marcela neprítomne pozerala na Messu. „A od začiatku. Ktorá bola Valentína? Vôbec sa v tom nevyznám."

„Bývalý predseda, Florián Prvý, mal tri dcéry. Denisu, Jarmilu a Valentínu. Denisa sa po jeho smrti stala predsedníčkou a mala dve deti. Dcéru Katarínu a syna Teodora. Jarmila mala dve deti. Mňa a neobdareného syna. Valentína tesne pred smrťou porodila dcéru. Dominiku. Zatiaľ rozumieš?"

Marcela si do vzduchu prstom kreslila imaginárny rodokmeň rodu Ábelovcov. Ďakovala Merlinovi, že ona nemá nikoho a nemá podobné problémy. „Zatiaľ áno. Ale Nika má magickú moc a veľkú, nerozumiem o akej neobdarenej rozprávaš."

„Snažím sa vám povedať, že Valentína mala druhú dcéru," vyštekla Stanka.

„Čože? Ja mám sestru?" Nika si zakryla otvorené ústa. „Ako to, že mi to nikto nepovedal?"

„Myslím si, že o tom nikto nevedel."

„Čo môj otec? Nevedel o vlastnej dcére? Prečo mi o nej nepovedal?" Nika cítila zlosť, nenávisť, lásku a strach. Momentálne bola zmätenejšia viac ako v prvý deň v Sídle. Po pätnástich rokoch života prišla aj o otca, zistila, že je čarodejnica a má sestru. Do teraz žila v jednom veľkom klamstve.

„Nika," Leonard ju chytil za plece, „obávam sa, že o tom nevedel ani tvoj otec."

„Myslíš si, že mu to nepovedala?" Stanka nad touto otázkou neuvažovala.

„Myslím, že Valentína počala druhé dieťa s iným mužom."

„Nie. To neprichádza do úvahy," rezolútne vyhlásila Nika, „otec by mi to povedal. Povedal by mi, že mám sestru." V hrdle sa jej tvorila hrča sladkých slín, kvôli ktorým nevedela prehltnúť.

„Vieš, poznala si otca, zlato. Mamu nie," Marca sa k nej prisunula bližšie a objala ju.

„Mama by to nikdy neurobila." Hlavu si položila na Marcelino plece, aby ostatní nevideli jej slzy. Teraz si uvedomila, že sa stala jej kamarátkou. Dva mesiace bola stále s ňou. Všetko robili spolu.

„To nemôžeš vedieť," jej hlas znel tiež smutne.

„Možno mi princezná povie viac. Pozval som ju na rande a prijala pozvanie. Môžem sa jej nenápadne spýtať, či o tom nevie," Dávid bol ešte pred sekundou vysmiaty ako dieťa. Pri pohľade na Niku a jej trápenie zvážnel. Chápal aké je mať matku, o ktorej veľa nevie.

„Nesmie sa o tom dozvedieť. Ten záznam bol zapečatený s nápisom neotvárať - prísne tajné. Keby sa dozvedeli, že sme to prečítali, museli by sme odísť." Zamietla jeho snahy Messa.

„Ešte niečo," Leonardovi to pripomenulo, čo sa dozvedel zo zložky o Vyvolenej, „podľa proroctva sa tu môžeme zdržať iba tri dni."

„Tri dni? Ráta sa aj ten, v ktorý sme prišli?" Marcela rátala.

„Neviem," prevrátil Leo oči.

„Ak áno, tretí deň je zajtra. Zajtra budeme musieť odísť."

„Čo sa stane, ak neodídeme?" Odpoveď Nika nedostala. Každý len pokrčil ramenami a ponoril sa do svojich myšlienok. Z toho, čo sa stalo v posledných dňoch, nevládali. Prišli o domov, o svojich blízkych. Dozvedeli sa o najutajovanejších faktoch. Prišli na miesto, ktoré nepoznali a už musia odísť. Len Dávid nestrácal nádej. Stratil ju už dávno, teraz nemal čo stratiť.