8

229 12 0
                                    


„Čo?!" Ruky odtiahla od sklenenej gule. Trblietavý dym v nej na chvíľu potemnel, ale hneď vybledol. „Mám opustiť otca?"

Po sále sa ozývalo tiché jojkanie, hromženie a šumot.

„Pokiaľ sa chceš stať členkou rodu, budeš musieť opustiť svet neobdarených."

Teraz už rozumela tomu otcovmu správaniu. Dnešné stretnutie bolo ich rozlúčkou. Preto žena, ktorá poňho prišla, bola zaskočená. Vedela, že jej to nepovedal. Otec ju tam nechal s ľuďmi, ktorých nepozná. Plakal, pretože už nikdy neuvidí svoju dcéru. Ona si ešte mohla vybrať. Presne ako to spravila jej mama. Mala na výber. Ostať tu a stať sa čarodejnicou alebo žiť ďalej svoj pokojný život. Pre mamu bol obyčajný život najväčším darom. Bude ju nasledovať!

Nika pokrútila hlavou: „To nespravím!"

Cesta domov bola rýchla. Leonard ju viedol zo Sídla dlhými chodbami. Po tom, čo odmietla prijatie do rodu, nastal v jaskyni chaos. Čarodejníci kričali, vstávali a pobehovali kade-tade. Bolo to to najhoršie, čo mohla spraviť. V diaľke videla Messin ľútostivý pohľad. Súcitila s ňou, no Teodor očividne nie. Pozeral sa na ňu s odporom. Sklamala celý rod. V očiach sa mu zablyskol odraz nenávisti, ktorú k nej prechovával.

Vyšli na úzky chodník. Všade bola tma. Bol večer. Námestie, cez ktoré prechádzali bolo prázdne. Prišli k zatvorenému obchodu. Zatvorený bol už dlho. Vchod bol zamurovaný, omietka obitá a okná boli zafarbené sprejom. Postavili sa pred zamurovaný vchod.

Leonard si zamrmlal nejaké slová, ktorým Nika nerozumela. Boli v inom jazyku. Tehly začali opadávať. Rozsypali sa akoby boli z piesku a za nimi sa zjavila voda. Niečo ako vodná blana alebo záves. Vo vnútri plávali trblietavé trojuholníky a kruhy.

„Choď," posunul ju bližšie k portálu, „dávaj na seba pozor." Opätovala mu posledný úsmev a sotil ju dnu. Pocítila chvenie, na okamih sa ocitla v tme a potom jej zrak ožiarilo svetlo. Bola to pouličná lampa pred žlto-zeleným panelákom. Bola doma.

„Čo?" zašepkala si sama pre seba. Mágia je mocná, ale toto bolo posledné kúzlo, ktoré v živote videla. Po ulici sa ozýval spev opitých chlapcov. Blížili sa k nej. Prebehla cez trávnik k bráne, vybehla po schodoch do bytu. V obývačke sa svietilo. Televízor bol zapnutý.

„Oco?" strhol sa. Jeho najväčšia nočná mora sa skončila.

„Nika," objal ju, „vedel som, že sa vrátiš!"

„Prečo si ma tam nechal? Prečo si odišiel a nič nepovedal?"

„Spravíme si kakao a všetko ti vysvetlím," toto bol jeho najšťastnejší deň v živote. Odkedy sa mu narodila dcéra, čakal na tento okamih.

„Vieš, tvoja matka bola veľmi komplikovaná žena," smial sa a popritom nalieval mlieko do šálok, „keď si sa narodila, vedela, že si po teba raz prídu. Musel som jej sľúbiť, že ťa budem učiť čo najviac vecí o magickom svet, aby si to mala neskôr jednoduchšie. Keď príde čas, musel som ti dať na výber. Mala si sa rozhodnúť sama aj keď som si bol na sto percent istý, že sa vrátiš."

„Celý život si ma učil veci o čaroch, aby som bola pripravená?" odchlipla si z kakaa a čakala na odpoveď.

„O tých veciach som tiež nič nevedel. Musel som si to naštudovať a potom som ti to rozprával ako rozprávky na dobrú noc," vrásky pri očiach a perách sa natiahli. Bol rád, že má dcéru späť doma. Dúfal, že to takto dopadne. Bude môcť žiť svoj život ďalej bez čarov.

VyvolenáWhere stories live. Discover now