14

234 18 0
                                    

Každý deň pre Niku vyzeral rovnako. Raňajky, obed a večera sa podávali v Sále rodu. Na raňajky a večere chodievala poväčšine s Leonardom. Keď prišli, na chrbte ju zas a zas pálili pohľady čarodejníkov, okolo ktorých prešla. Teodor sa s ňou nikdy nezhováral. Nezhováral sa s nikým. Zväčša si sadol, najedol sa a odišiel. Občas ho zastavili starší muži, s ktorými potom odišiel do svojej pracovne. Na jeho tvári vládol vždy nepokoj. Do obeda mávala hodiny lietania a čarovania so Stankou. Zaklínadlá a dejiny mágie ju učil Leonard. Marcela s Jakubom sa snažili priučiť ju základom boja. Veľmi im to nešlo, viac sa smiali ako bojovali, ale Dávid jej to večer vždy povysvetľoval.

Učila sa rýchlo. Mala šťastie, že jej otec vytvoril pevné základy. Zväčša nemala problémy. Jej najväčším súperom bolo lietanie, pretože sa amfiteáter nikdy nevyprázdnil a ona mala pocit, že na ňu všetci pozerajú. Stále ju brali ako hrozbu. Čistokrvní ju nenávideli. Keď prechádzala popri nich, postrehla pár nechutných poznámok na jej účet, ale nikdy neprejavila záujem reagovať na ne. Leto sa končilo. Už sa nezaoberala otázkou ako dlho tu ostane. Sídlo sa stalo jej domovom. Vonkajší svet jej chýbal čím ďalej, tým menej. Na čary si zvykala ťažko, ale išlo to.

Teraz sa bála najmä prvého školského dňa. Mala nastúpiť do predposledného ročníka. Cítila sa silnejšia, rýchlejšia a mocnejšia ako pred dvoma mesiacmi.

Jej izba bola stále malou pripomienkou na svet, v ktorom žila pred tým. Často krát sa v nej ukryla pred ďalšou hodinou lietania alebo zaklínania, keď potrebovala byť sama. Vzala do rúk ceruzku a papier a načrtla si svoje spomienky na otca a svet neobdarených.

„Rozmýšľala som," vtrhla jej Stanka do izby s dobrou náladou, „že pôjdeme na nákupy. Aj tak nemáš čo na seba a musíš sa pripraviť aj na zajtrajší veľký deň."

Nika nerozumela, prečo z prvého veľkého dňa robia takú vedu.

„Kúpime ti šaty a habity a mali by sme ti dať vyrobiť prútik," nadšene vymenovávala a rátala na prstoch.

Musela priznať, že rifle nosila tie isté dookola a tričká sa jej už zrazili. Mala by si kúpiť aj nové farby a plátna, aby sa nenudila.

Cez portál vo dverách opusteného obchodu na banskobystrickom námestí sa dostali na úzku uličku vykladanú pieskovými kamienkami. Pred nimi sa týčila vysoká sklenená budova. Po Nikiných bokoch boli rovnaké portály, akým práve prešla ona. Čarodejníci prechádzali popri nej z každej strane.

„Vitaj na čarodejníckom trhu," zasmiala sa Marcela. Spolu s Jakubom jej robili ochranku. Nika tvrdila, že ich nepotrebuje, ale Stanka bola neoblomná. Chodník viedol priamo do budovy. Pred vchodom stáli stánky s neposednou cukrovou vatou. Na paličke bola namotaná vata všetkých farieb. Nika zazrela jedno dieťa, ktoré sa snažilo odtrhnúť kúsok zo svojej sladkosti, no tá sa priečila a kričala. Keď z nej napokon odtrhli kúsok, začala plakať alebo kričala od bolesti.

Čarodejnícky trh bolo niekoľko poschodové nákupné centrum, do akých chodila Nika v Bratislave. Na každom kroku narazila na nový obchod s magickým tovarom. Elixíry starej matere, Metla pre každého, Kníhkupectvo. Všetky produkty boli určené pre čarodejníkov.

„Teodor si drží odstup od každého, pravda?" Táto otázka Niku trápila už dlho. Stanka sa prehrabovala v habitoch, aby našla správnu veľkosť, zatiaľ čo Marcela s Jakubom mali oči na stopkách a ruky mali pripravené na prútikoch pre prípad, že by sa Messa s Nikou ocitli v nebezpečenstve.

„Nie. Od každého nie," odpovedala akoby si ani nevšimla, že s ním má Nika problém.

„Tak prečo odo mňa?"

VyvolenáWhere stories live. Discover now