Vyvolená

13

Druhá hodina boja už vyzerala inak. Marcela sa zmierila s tým, že svoju dýku len tak ľahko nenájde. Nika sedela na lavičke v amfiteátri. Našťastie bolo tesne po večeri, a tak tam okrem nej, Marcely, Jakuba a Dávida nikto nebol. Avšak Dávid sa držal obďaleč a cvičil osamote.

Jakub si ľahol na lavičku a pobavene sledoval Marcelu.

„Na našich hodinách ma budeš oslovovať pani učiteľka Marcelka," hovorila to úplne vážne. „Alebo kapitán. Je to jasné, vojačka?" Naozaj vyzerala ako kapitán. Pochodovala tri kroky doprava, zvrtla sa šla späť doľava.

Nika sa zasmiala. Marca ju prebodla studeným pohľadom. „Čo to je vojačka? Vy sa mi vysmievate?"

„Nie," snažila sa zastaviť svoj rehot.

„Nie kto?" Marcela hovorila hrubým mužským hlasom.

„Nie, kapitál Marcelka!" Jakub vybuchol od smiechu. Skotúľal sa z lavičky a váľal sa po zemi.

„Na našich hodinách sa budeš učiť boju. A obrane. Ale hlavne boju." Marcela hlas stále nezmenila. Nike pripomínala seržanta zo starého seriálu, ktorý sledovala v televízií. „Pretože útok je najlepšia obrana." Nevedela, či to Marca myslí vážne alebo sa na nej len zabáva.

„Vojačka, vstyk!"

Nika sa postavila. Jakub ostal ležať na zemi. Mal odtiaľ lepší výhľad na hodinu.

„Naučíme sa prvú bojovú pozíciu. Ľavá noha ide dozadu. Musíš stáť pevne. Ruku s prútikom vystrieš pred seba a druhú..." Marcela sa zarazila, „kde máš prútik, vojačka?"

„Nemám prútik." Marcela pozrela na Jakuba a ten pokrčil plecami. Musela improvizovať. Nikdy predtým nikoho neučila. Keď jej predseda oznámil, že sa na ňu spolieha, bola na seba hrdá. Hlava rodu jej dôveruje v niečo dôležitom. To ju mohlo posunúť vyššie. Mohla sa stať medzinárodnou konzultantkou. Bola o krok bližšie. Medzinárodní konzultanti boli čarodejníci, ktorí chránili zákony a mali povolenie trestať, zabíjať či odobrať moc. Chcela byť najlepšia z najlepších a urobila by pre to čokoľvek.

„Tak sa zatiaľ budeme učiť bez neho. Druhá ruka ide zozadu nad hlavu."

„Ako pri šerme," riekla Nika. Keď bola malá, otec ju zapísal na šermiarsky krúžok. Po tretej hodine to vzdala a skúsila tanec, ktorý jej tiež nešiel.

„Presne. Ukáž mi nejaké zaklínadlo, aké poznáš."

„Ja žiadne nepoznám." Nika naozaj žiadne nepoznala. Prvú hodinu zaklínania mala až na druhý deň.

Marcela sa nadýchla. Človek, ktorý plánoval hodiny sa v tom nevyznal. Určite to nebol učiteľ. „Základné zaklínadlo, ktoré používame je reicio. Zaklínadlo odhodí nepriateľa do istej vzdialenosti. Jeho vyššia forma, ktorú používame pri reálnom boji je excutio. Tá je v škole zakázaná. Precvičíme si prvé. Jakub bude naša figurína."

„To nie!" Jakub počul o Nikinej moci a netúžil po otestovaní jej magickej sily. Pri nej bolo možné, že aj neškodné reicio sa zmení na niečo nebezpečné.

„Nič sa ti nestane," sľubovala Marca, „budeš naša krásna figurína."

Neochotne sa postavil pred Niku a čakal. Oči mal privreté a brucho si zakrýval rukami. „Prosím, neublíž mi."

„Stačí vyrieknuť zaklínadlo. Reicio," zopakovala pre istotu Marcela a odstúpila.

Nika zatvorila oči, ruky vystrela pred seba a myslela na zaklínadlo. Dýchala pomaly. Cítila buchot srdca, vôňu pokosenej trávy a tri zvedavé pohľady. Marcela s zadržiavala dych. Jakub sa radšej schúlil do klbka a Dávid prerušil svoje poctivé cvičenie. Chceli vidieť, čo dokáže dievča z legendy.

„Reicio," zaklínadlo vyslovila rýchlo. Nemyslela na nič. Nemusela. Z rúk jej vysršali modré iskry a narazili do Jakuba. Posunul sa ani nie o päť metrov.

„Očakával som horšie," Jakub si vydýchol. Marcela bola sklamaná. Dúfala v zranenie alebo aspoň bolesť. Dávid sa vrátil späť k naberaniu svalovej hmoty.

„Ďalšie, veľmi dôležité zaklínadlo je omračovacie. Ja ho používam veľmi rada. Stupefacio tvojho súpera ihneď zloží. Vyskúšame ho?"

„Nie!" Jakub sa bránil. Nechcel skončiť v nemocničnom centre. Stačilo mu, že doňho vrazilo reicio.

„Mohla by si princeznú naučiť brániť sa. To bude dôležitejšie," Dávid poučoval Nikinu učiteľku.

„Môžeš to spraviť sám," tresla mu po hlave a zarehotala sa.

„Mala by si vedieť, že existuje viac stupňov obrany. Prvá je proti kúzlam, ktoré používaš v škole. Nepotrebuješ na ňu nejakú abnormálnu dávku sústredenia či magickej sily. Objavuje sa vo forme štítu okolo tvojej dlane. Pôsobí ako rukavica pri bejzbale. Ak doň chytíš kúzlo, nič sa ti nestane.

Druhou formou je magický plášť. Vytvorí sa na ruke a zaberá celú tvoju výšku. Dokáže ťa chrániť pred silnými kúzlami ako je exitus letalis, ktoré Regina použila na..." odmlčal sa. Ďalej nepokračoval.

„Na ocka," dokončila. Nika už teraz vedela, že je lepší učiteľ ako kapitán Marcelka. Začal základmi. Marca začala praxou, ktorej Nika celkom nerozumela. Zahnala myšlienky na otca a to, čo sa vtedy udialo v ich byte. Jemne potriasla hlavou a sústredila sa na Dávidove slová. 

„Presne tak. Udržíš ho však len na chvíľu. Po zastavení zaklínadla sa rozpadne a ty musíš vytvoriť nový.

Ďalšou formou je stena. Tú si vytvorila u vás v byte. Odolá viacerým kúzlam. Samozrejme, ak je vyčarovaná správne. Nedokáže ju vytvoriť len tak hocikto. Potrebuješ na to dávku mágie, ktorú získaš rokmi tréningu a skúšaním. Ty môžeš vyjsť von a vysielať z nej zaklínadlá, ale dnu nič nedôjde.

Posledná forma je kupola. Tú si isto videla na mieste, kde uniesli tvoju spolužiačku." Nika si spomenula na altánok. Zelené kamienky, ktoré vykúzlil Leonard boli nezdolateľné.

„Kupola sa tak nazýva podľa jej tvaru. Tú nevie vyčarovať obyčajný čarodejník. Ja sám to nedokážem. Nič sa nedostane dnu a ani von. Je nezdolateľná. žiadne kúzlo ju neprelomí a odstrániť ju môže len jej majiteľ. Niekedy sa používa na uväznenie protivníka. Raz som videl ako predseda svoju kupolu použil ako zbraň. Stále ju zväčšoval a tým paralyzovala každého, koho sa dotkla."

Nika myslela na to, akú moc má Teodor a koľko sily sa skrýva v Leovi. Obaja boli mladší od Dávida a ovládali mocné zaklínadlá a čary. Koľko moci má vlastne ona?