19

206 15 0
                                    

Boli to kúzla, ktoré po sebe vrhali členovia rodu a Vyvolení.

„Čo sa stalo?" Nika sa cez oblúk z rastlín pozerala na smršť, ktorá sa diala v Sále.

„Reginini posluhovači si prišli po teba," krátko vysvetlila Marcela, „musíme sa dostať do predsedovej pracovne. To je jediná šanca dostať sa von."

„Poďme. Dávajte pozor," zavelila Stanka a vrhli sa do Sály. Nika sa krčila, aby ju nikto nespoznal. Bežala rovno k východu spolu so Stankou, Marcelou, Leonardom a Dávidom, ktorí jej robili štít.

V zornom poli videla bojujúcich čarodejníkov. Toto už neboli zápasy ako na rozdeľovacom teste. Bojovalo sa tu na život a na smrť. Sála sa v jednej chvíli zmenila na ohnivú pohromu. Telá mŕtvych členov oboch rodov ležali nehybne na zemi. Všimla si Jakuba, ktorý zvládal dvoch bosorákov naraz. Jedným z nich bol aj malý plešatý muž, ktorého videl u nej doma.

„Je tam!" zakričala žena. Nika sa od strachu striasla. Najskôr si myslela, že je to Regina, ale bola to tmavovlasá bosorka s jazvou na líci. Všetci z rodu Vyvolených sa otočili k Nike. Tá hľadala v záhybe šiat tajné vrecko, aby z neho vytiahla prútik.

Minuo!" Messa namierila prútik na blížiacu sa ženu a v tej sekunde z neho vyletel červený plameň, ktorý na tele bosorky vytvoril nespočetné množstvo rezných rán. Žena padla k zemi. Teodorovi z rúk sálali malé zlaté iskry, ktoré bosorákov uspávali, takže Nike a jej obrancom sa vytvorila cesta k výťahu.

Rýchlo doňho naskákali a bránka sa zavrela. V diaľke Nika zazrela predsedov spokojný úsmev. Z pier mu vyčítala jednu jedinú vetu. Mám ťa rád.

Viac si nevšimla, lebo sa k nim blížil bosorák s tmavou maskou a mieril priamo na Niku. Leonard pred ňu natiahol ruku a druhou ju stiahol na seba. Tesne pred ňou sa objavila zelená stena. Malé kamienky sa ligotali vo vzduch. Bosorákovo zaklínadlo sa od nich odrazilo, ale na zelenej stene sa zjavila puklina.

„Tak pohni sa!" Marcela treskla do výťahu. Na bosorákovej maske sa zjavil úsmev. Stačilo jedno kúzlo a bolo by po stene. Namieril opäť na Niku, keď v tom Marcela prestrčila ruku s prútikom popri Nikinom uchu.

Stupefacio!" Vyriekla zaklínadlo, ktoré omráčilo bosoráka. Nika pri uchu ucítila teplo z prútika a výťah sa pohol.

„To bolo o chlp," vydýchol Dávid a všetkých ovalil smrad alkoholu.

„Kam pôjdeme?" spýtala sa Marcela podstatnejšiu otázku.

„Do azylového domu v Taliansku?"

„Môžeme sa ukryť u niektorého z rodov, ktoré sú ochotné pomôcť!"

Nápady padali z každej strany.

„Všetko je to nebezpečné!" Vyhlásil napokon Leo. „Na tých miestach nás budú hľadať. Musíme uvažovať opačne. Kam by sme nikdy nešli?"

„Už viem!" Začala Stanka.

Dvadsiate..." ozval sa hlas výťahu, „Silentium." Z Leonardovho prútika vyletela iskra, ktorou utíšil oznámenie. Nachádzali sa na dvadsiatom štvrtom poschodí. Leo si priložil prst na ústa. Potichu vystúpili. Na poschodí nikto nebol. Po schodoch prešli hore. Stúpali po špičkách. Dievčatá sa vyzuli, aby topánky na opätkoch neupozorňovali na ich prítomnosť.

Z nižšieho poschodia bolo počuť výťah. Pätica čarodejníkov sa rozbehla k predsedovej kancelárií. Na rázcestí pred Nikinou izbou zabočili doprava. Marcela zvýskla a zhrbila sa.

Z oboch strán na nich vyskočili bosoráci s prútikmi v rukách. Stanka a Leonard pohotovo vyslali omračovacie zaklínadlá, ale obaja temní mágovia ich odklonili. Nika pozerala do očí slizkému bosorákovi, s ktorým sa už raz stretla. Držal ju za vlasy, keď Regina zabíjala jej otca. On za to mohol!

Nika zovrela svoj prútik, z ktorého vyletel blesk priamo do bosoráka. „Excutio!" Výkrik Vyvoleného sa ozýval po celej chodbe. Stalo sa niečo podobné ako zo Zuzanou Kolečkárovou, akurát rýchlejšie a silnejšie. Slizúň letel cez polku chodby, kde ho dohnalo Dávidovo omračovacie zaklínadlo. Ďalší protivník bol primocný aj pre Stanku a Leonarda. Obaja naňho vysielali zaklínadla, ktoré im napadli.

Marceline vlasy zbledli až do biela. „Exitus letalis," rovnaké zaklínadlo zasiahlo Nikinho otca. Smrteľná formula narazila do bosoráka a ten vydýchol.

„Marca!" užasnuto na ňu pozeral Dávid.

„Poďme!" hnala ich Messa. Zo schodoch bolo počuť kroky nezvaných hostí. Dvere do Teodorovej pracovne už boli na dohľad.

Re signo!" Dvere sa otvorili a oni vbehli dnu. Marcela ich za sebou rýchlo zatvorila.

„Čo tu robíte?" Nahnevane sa spýtala busta Ondreja Múdreho. Všetkých to zaskočilo. Vždy si mysleli, že sú to iba sochy.

„Metod, potrebujeme pomoc!" Stanka sa spoľahla radšej na zakladateľa rodu ako na hlavu, ktorá bola vždy proti Rade starším. „Kde má Teodor portál? Musíme sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať. Sídlo napadli!"

Dávid zatiaľ hľadal záchranné balíčky, ktoré mali byť pri každom východe zo Sídla.

Busta Metoda Zakladateľa sa prebrala: „Za obrazom bývalej predsedníčky."

Na chodbe už boli počuť hlasy prichádzajúcich Vyvolených. Na obraze Denisy Ábelovej sa začal mihať tieň portálu.

„Dobre, naskáčte tam! Čakajte kým príde posledný," zavelil Leo a snažil sa zablokovať vchod do pracovne.

Dávid vkročil do obrazu ako prvý. Za ním Marcela, ktorej vlasy sa vrátili späť do pôvodnej, zelenej, farby. Miesto, do ktorého sa vnorila trochu rozvírilo obraz, ale hneď sa vrátil do pôvodného stavu. Nika sa rozbehla a skočila doňho. Za ňou Stanka a posledný šiel Leonard. Pracovňa ostala opustená. Busty skameneli a plameň v kozube zhasol.

VyvolenáWhere stories live. Discover now