Vyvolená

11

„Neboj sa, bude to zábava," Stanka brala Nikine hodiny ako spôsob zblíženia sa. Nika v nich videla čosi nové, úžasné a zároveň desivé. Po večeroch si čítavala knihy o dejinách mágie, zaklínadlách a kúzlach. Veľa vecí poznala a ďakovala otcovi za to, čo pre ňu urobil. Dejiny mágie pre začiatočníkov od Augusta Freedwlicka preletela. Všetko to počula v otcových rozprávkach. V Naozajstných zaklínadlách do boja si prečítala iba obsah. Podobným spôsobom zdolala sedem ďalších učebníc. Niektoré prelúskala za hodinu, v podaktorých pozerala na obrázky.

V teórii o zaklínadlách od francúzskeho vedca, ktorého meno ani nevedela vysloviť, sa dočítala o prútikoch a čarovných predmetoch. Prútik bol ten predmet, ktorý videla v rukách bojovníkov pri bitke s Reginou. Prútik bol palička, ktorá čarodejníkom slúžila na ovládanie zaklínadiel. Tento predmet mal bezprostredne vysielať čistú magickú silu na cieľ. Bol určený iba pre jedného čarodejníka. Bol s ním zviazaný jeho čarovnou silou, ktorá pochádzala z jeho krvi. Nika pozerala na starú maľbu, ktorá mala byť príkladom v učebnici. Bol na nej chlapec s otvorenou zraneninou ruky, do ktorej iný chlap pichal prútik. Vyzeralo to ozaj nechutne. Nika vedela, že prútik nechce, radšej bude používať kúzla, ktoré vie ovládať silou myšlienky.

Na konci kapitoly Prútik a jeho využitie bola vložená diplomová práca, ktorá rozprávala o tom, ako sa prútiky vyrábajú dnes. Našťastie to nebolo takým brutálnym spôsobom. Knihy boli vážne staré. Nika si všimla dátum vydania Teórie o zaklínadlách. Od roku 1863 sa toho asi veľa nezmenilo.

Prvá hodina lietania v Nike vyvolávala strach. Mierili do amfiteátra na prízemí. Nemohla si pomôcť. Pohľady okoloidúcich ju šteklili na chrbte. Bolo zaujímavé ako Messa každej osobe vyčarila úsmev na tvári. Dokonca aj rebelom, ktorí sa práve snažili Matilde ukradnúť kľúč od nemocničného centra.

„Ako to robíš?" nedočkavo sa spýtala.

„Čo ako robím?" snažila sa pomôcť staršej čarodejnici zodvihnúť papier, ktorý jej spadol, aj napriek tomu, že starena namietala, „Páči sa," s úsmevom jej ho napokon podala.

„Vďaka, Messa," snažila sa ukloniť, ale kosti jej to nedovolili. Stanka napokon chytila ženu za ruku, aby prestala a s ľútostivým pohľadom jej pozrela do očí.

„Ako to, že ťa majú všetci radi? Myslela som, že tu čistokrvných nemajú radi."

„Kto ti povedal o tej hlúposti?" zastala a jej úsmev sa zmenil na prísnu čiarku. Opäť z nej sálala autorita. Stiahnuté vlasy do uzlu ju robili staršou.

„Jedno dievča. Marcela. Povedala, že nás nemajú radi."

„To je nezmysel. Sme jeden rod. Všetci sme čarodejníci. Povyšovanie z teba vodcu nespraví."

„Takže si ku každému milá?"

„Nie. Ku každému nie. Som milá k tým, ktorí si to zaslúžia."

„Mňa tu nemajú radi určite," Nika si znovu všimla nevraživé pohľady.

„Určite to tak nie je. Si nová. Veľa o tebe počuli, chcú sa pozrieť."

„Ako na atrakciu," zašepkala Nika.

Amfiteáter bol plný deciek. Bojovníci sa cvičili v dolnom kruhu pod divadelným pódiom. Ostatní sedeli na ošúchaných laviciach a veselo debatovali. Sála a amfiteáter boli počas školských prázdnin očividne centrom diania. Aj keď sa nachádzali v budove Sídla, v amfiteátri fúkal vietor a nad Nikinou hlavou svietilo slnko a poletovali oblaky. Určite v tom mala prsty mágia.