This is War [DOKONČENÉ]✔

XXXIX.

Usmiala som sa.,,Teraz na to nemysli.. A navyše kľud.. Ja sa ťa už nebojím" Pozrela som mu do očí.

Široko som sa usmial. "Konečne." Zasmial som sa.

Zachechla som sa. Sadla som si na jeho posteľ. Nechcem sa nudiť v mojej izbe.

Ľahol som si na posteľ a pozrel sa na Mayu. "Pustíme si niečo?"

,,A čo?"

"The Flash."

,,Tak ten milujem! Tvojou rýchlosťou ani na Barryho nemáš!" Vyplazila som mu jazyk a zasmiala sa.

"Nie.. Ale mám ten seriál rád." Usmial som sa a zapol notebook.

,,Aspoň si to priznáš" Zasmiala som sa a sadla si viac vedľa neho a oprela sa o stenu za nami, ktorú som si podložila vankúšom"

"Od ktorej časti? Pozrieme to od začiatku?" Zasmial som sa.

,,Ja som zatiaľ videla všetky, takže kľudne" Usmiala som sa.

"Aj ja." Zasmial som sa a pustil prvú časť.

Pozerali sme až kým sme sa konečne nerozhodli vyraziť na to rande,,Idem sa pripraviť. Aj ty by si mohol" Žmurkla som naňho a bežala som do izby.

Obliekol som si čierne nohavice a čiernu košeľu. Vzal som si peňaženku, kľúče a mobil. Obul som sa a išiel k Mayi. "Ja už som, takže ťa počkám dole."

Keďže toto ma byť moje prvé rande, tak by som sa tak aj chcela cítiť, preto sa tak aj pripravím. Ale bojím sa dosť, že on to vezme na ľahkú váhu a ani oblek si nedá. Potom ja budem za blbú trápnu kravu. Vybrala som si úzke kratšie červené šaty s trochu rozšírenou sukňou. Opasok mali čierny a krásne mi obkresloval pas. V rýchlosti som si vyžehlila vlasy, pretože ich mám večne vlnité. Nechala som si ich rozpustené a rozhodla som sa, že sa aj namalujem. Síce sa vôbec nemalujem som predsa žena, čiže výbavu na kritické stavy mám. Dala som si jemne málo make-upu a špirálu. Jemný červený lesklý rúž a nakoniec som sa len obliekla a obula som si červené topánky na nízkom opätku. Boli fakt pohodlné. Pomaly som schádzala dole po schodoch iba pre istotu, aby som sa na tých opätkoch na schodoch nezabila.

"Páni." Sledoval som Mayu v nemom úžase. "Si nádherná." Usmial som sa. Bola viac, než len nádherná. Sako som mal prehodené cez zábradlie, takže som si ho obliekol a podal Mayi ruku.

Usmiala som sa. Prijala som jeho ruku a zišla som dole.,,Nieje to moc? Uhm.. Nevedela som, čo si dať.. Alebo či sa namaľovať.. Bože.. Cítim sa tak trápne" Položila som si ruky na tvár.,,Prepáč.. Ja.. Ešte som nemala rande.. Ja.. Asi by som sa mala ísť prezliecť.." Nervózne a zdesene som naňho pozrela. Zahryzla som si do pery.

"Nie. Ani sa len neopováž myslieť na to, že by si sa prezliekla. Si neskutočne nádherná. A k tomu, je to na rande perfektné." Žiarivo som sa na ňu usmial.

,,Uhm.. Ďakujem" Sklonila som hlavu a určite som bola už červenšia ako moje šaty.

Zasmial som sa. "Poď." Znova som jej podal ruku.

Cítila som sa tak trápne. Moje srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Podala som mu ruku a išla som s ním.

"Neboj, si nádherná.." Zašepkal som jej do ucha a objal ju okolo pása.

,,Práve toho sa bojím" Zašepkala som.,,Toto ani niesom ja" Povdzychla som si.

Zasmial som sa. "Ty si nádherná stále. Takže kľud." Žmurkol som na ňu a otvoril dvere.

Sadla som si do auta a sledovala som ho ako ide z druhej strany.

Naštartoval som auto. No najprv som sa otočil k Mayi. "Ja.. Ak by sa to rande nepodarilo, že by to bola úplná katastrofa.. Prosím, neprestaň sa so mnou priateliť. Nechcem naše priateľstvo hneď zničiť." Pozrel som jej do očí.

Slabo som sa naňho usmiala a prikývla som.

Vydýchol som si. "Fajn. Pretože kvôli tomu som dnes nedokázal ani len myslieť." Zasmial som sa.

Usmiala som sa. Cítila som sa veľmi divne.

Zaparkoval som pred reštauráciou a rýchlo otvoril Mayi dvere.

Vystúpila som a vošli sme dnu. Sadli sme si na voľné miesto pri okne. V strede horela sviečka.

Sedeli sme v najlepšej reštaurácii v meste. O malú chvíľu k nám prišla čašníčka a podala nám menu.

,,Ja by som si dala asi len vlastne tú zmrzlinu. Hladná ešte ani niesom" Zachechtla som sa a pozrela som na Tobiasa.

"Potom som si dáme len tú zmrzlinu." Usmial som sa na ňu.

Zasmiala som sa a Prikývla som. Vzala som si menu a vyberala som si nejaký zmrzlinový pohár. Našla som si nejaký s ovocím.

Obaja sme si objednali zmrzlinový pohár.

Sedeli sme tam v tichosti.,,Tak? Prejdeme na otázky?" Usmiala som sa doširoka.

"Áno. Môžeš začať." Zasmial som sa.

,,Prečo vždy ja?" Prekrútila som očami.,,Fajn tak.. Prečo sa chceš somnou kamarátiť?" Zasmiala som sa.

"Uhm.. Pretože vieš, kto som. A ja.. No obľúbil som si ťa." Mykol som plecami.

Tak teraz mi napadla jedna hnusná poznámka, ktorú by som sa ho mohla opýtať, ale nechcem to kaziť.,,Ideš" Usmiala som sa.

"Prečo si ma nezabila?"

Zasmiala som sa.,,Určite si na odpoveď na túto otázku čakal tak dlho kým sa ju spýtaš." Smiala som sa.

"Áno." Zasmial som sa.