XLIII.

2.5K 220 21
                                    

,,Kris?" So strachom som naňho pozrela.,,Po-povedal si, že si ešte nikoho nezabil"

"Nie, nezabil." Zamračil som sa ešte viac. "Vie o tom Tobias? Alebo mu celý čas klameš?!"

,,Vie..vie o tom"

Zatvoril som oči. "Do frasa. Ty si lovec. Si poondiaty lovec!" Zakričal som a udrel päsťou do steny.

Zatvorila som oči.,,Kris.. Prosím upokoj sa.." Vzdychla som si. Hovorila som, že ma bude nenávidieť.

"Len... Ticho." Zhlboka som dýchal.

Zamračila som sa, ale radšej som nič nepovedala.

Po chvíli som sa upokojil. Vždy som bol dobrý v ovládaní sa. "Fajn. Ideme." Povedal som a odtiahol sa od nej. "Ale ešte jedna vec. Si aj ty lovec?"

Pozrela som naňho.,,Už nie.." Prekrútila som očami.,,Ja.. No.. Komplikované rodinné vzťahy" Pozrela som do zeme.

Slabo som sa usmial. "Poď sem." Pevne som ju objal. "Aj tak ťa mám rád." Zasmial som sa.

,,Je mi vážne ľúto, čo ti moja rodina spôsobila" Objala som ho silnejšie. Som rada, že to vzal takto.

"Hm.. Tobiasovi ublížili ešte viac a aj tak ťa má rád.. Aj keď ja som stratil snúbenicu.. No musím to brať tak, že život ide ďalej. Tak to jednoducho funguje. Či už u ľudí, upírov, alebo lovcov."

,,Snúbenicu? Ona bola tvoja?" Pozrela som naňho a znova ho silno objala.,,Prepáč.. Prepáč.. Prosím prepáč" Začali mi tiecť slzy.

"Ššš.. Neplač." Pohladil som ju po vlasoch a vzal ju na ruky. "Vezmem ťa k Tobiasovi." Jemne som sa usmial.

,,Moja rodina všetkým zničila životy" Vzlykla som.

"Neplač za skutky iných. Oni sa rozhodli. A teraz je len na tebe, či budeš ako oni, alebo nie."

,,Skoro som bola" Utrela som si slzy.

"Ale nie si. A teraz sa ma pevne drž, ideme k tebe domov." Zasmial som sa.

Chytila som sa ho okolo krku.

Rýchlo som sa rozbehol a zastavil až pred domom. Zazvonil som.

Položil ma na zem a ja som si vydýchla.

*Tobias*
Rýchlo som pribehol k dverám a otvoril ich. Za ten čas som mal o Mayu strach. Preto keď som ju uvidel, hneď som ju objal.

Objatie som mu opätovala.,,Aj ja ťa rada vidím" Zasmiala som sa.

"Hmm.." Zamurčal som a pritiahol si ju k sebe. "Prepáč."

,,Za čo?" Zamrmlala som.

"Za to ráno.." Odmietal som ju pustiť. "Hm.. Myslím, že vás tu radšej nechám hrdličky. Bye!!" Zakričal Kris a odišiel.

Hm.. Super.. Už aj Krisa sme odohnali.,,To je dobré" Zasmiala som sa. Do pekla. Nevedela som sa vymaniť z toho medvedieho objatia.,,Udusíš ma" Povedala som priškrtene.

"Prepáč.." Odtiahol som sa od nej. "Poď.. Niečo som pre teba prichystal." Žiarivo som sa na ňu usmial.

Zdvihla som obočie, no vošla som dnu.

Chytil som ju za ruku a viedol ju do kuchyne. Stál som pred ňou, takže videla akurát tak mňa.

S očakávaním som naňho pozerala.

"Hm.. Dúfam, že sa ti to bude páčiť." Nervózne som sa zasmial a odstúpil od nej.

Na tvári sa mi pomaly vykreslil široký úsmev a prekvapenie.,,Och môj bože! To si robil ty?" Pozerala som na to s otvorenými ústami. Predomnou bola na stole vážne vážne vážne veľká zmrzlinovo čokoládová torta.

"Áno."

,,Wow.. Ja.. Neviem, čo na to povedať" Pozrela som na Tobiasa.,,Ďakujem!" Skríkla som a Objala som ho.. Ten vie ako prekvapiť človeka.

Zasmial som sa a objatie jej opätoval.

,,Tak Načo čakáme? Poďme jesť!" Podišla som k tej torte a zo šuplíku som vybrala najväčší nôž aký tam bol a s psychopatickym výrazom som pozrela na Tobiasa.

Zasmial som sa a prišiel k nej. "Nie že si ublížiš."

,,Pff. Prosím ťa" Prevrátila som očami a odrezala som nám kúsky a dala ich na tanier.

"Ďakujem." Usmial som sa na ňu.

,,To ja ďakujem" Zasmiala som sa a sadla som si za stôl a začala jesť.,,Uhm...je to vynikajúce.." Povedala som s plnými ústami.

"To som rád." Zasmial som sa s plnými ústami.

Zasmiala som sa na ňom.

"Chceš ešte, alebo to môžem odložiť?" Pozrel som na ňu.

,,Asi odložiť.. Už nevládzem" Zasmiala som sa.

"Ok." Zasmial som sa.

Dojedla som a oprela som sa o stoličku.,,Čo budeme robiť?"Zdvihla som obočie.

"Neviem. Pre zmenu vymysli niečo ty."

,,Pre zmenu? Vážne? Stále niečo vymýšľam ja" Zasmiala som sa.

"Ja vždy niečo vymýšľam. Takže zapoj tú svoju peknú hlavičku a niečo vymysli. Ja to všetko zatiaľ upracem." Žmurkol som na ňu.

Zavrčala som.,,Ja neviem.. Pozrime si Percyho Jacksona" Zasmiala som sa.

"Ok." Povedal som s úsmevom.,,Mám rád film ale aj knihy, s Percym Jacksonom."

,,To je dobré" Usmiala som sa.

Upratal som a išiel za Mayou. "Kde to chceš pozerať?"

,,V obývačke asi"

"Ok." Zapol som film a sadol si k Mayi.

Pozerali sme až do večera.

"Idem si ľahnúť. Dobrú."

,,Dobrú" Povedala som a išla som späť.

Prezliekol som sa a ľahol si do postele.

This is War [DOKONČENÉ]✔ Where stories live. Discover now