This is War [DOKONČENÉ]✔

XIV.

"Chceš ísť, alebo.." Opýtal som sa jej, no nepozrel sa na ňu.

,,H?" Vytiahol ma z myšlienok, ale nezaregistrovala som, čo povedal.

Prekrútil som očami a zopakoval otázku.

,,Uh.. Áno.. Asi" Povedala som potichu a postavila som sa.

Prikývol som a spolu sme išli k autu.

,,Čo povieš, keby si niekedy prišiel a mohli by sme trénovať?" Spýtala som sa. Tak sa aspoň naučím ako zabiť presne jeho.

Trpko som sa zasmial. "Odveziem ťa domov." Odpovedal som.

,,To je dobre, ale súhlasíš? Prosím?" Spravila som psie oči.

Zastavil som pred jej domom. Vystúpil som a otvoril jej dvere. Čakal som, kedy vystúpi.

,,Ja z tohto auta nevystúpim dokiaľ mi neodpovieš" Založila som si ruky na hrudi a pozrela naňho.

"Nie. Len som ťa odviezol."

,,Nemyslím predsa dnes.. Niekedy" Prekrútila som očami.

"Nie." Povedal som chladne. Toto je už priveľa. Môj pohľad ztvrdol.

,,Mohla byť sranda. Si suchar" Prevrátila som očami a vystúpila som.,,Maj sa.. Suchar" Išla som k dverám. Asi mám preňho novú prezývku.

"Jasné. Veď aj ty môžeš byť suchá. Do poslednej kvapky krvi." Tresol som dverami.

Stuhla som na mieste. Povedal práve, to čo si myslím? Rýchlo som došla domov a zabuchla za sebou dvere. Vybehla som schody a zavrela sa do izby, kde som si sadla a do vlasov som som ponorila prsty.

Domov som sa vrátil až v noci.

Po nejakom čase rozmýšľania som sa rozhodla. Musím ho zabiť. Skôr než mi zas ublíži. Musím! Navyše som lovec! Zaspala som. Zajtra zas škola.

Ráno som prišiel do kuchyne, kde už bol otec. "Prečo si včera neprišiel?" Opýtal sa otec. "Bol som s Mayou." Odpovedal som. "Tak s Mayou?" Uškrnul sa. "A to ste boli spolu tak dlho?" Opýtal sa. "Vieš, všetko bolo fajn, no potom sme sa pohádali." Zaťal som päste. "Aha."

Ráno som sa rýchlo nachystala a Ponáhľala som sa do školy.

Sedel som už v triede, keď prišla Maya.

Vzdychla som si keď som ho uvidela. Nemôžem zas sedieť sama? Sadla som si na miesto.

Ani som nepozdravil. Len som ju ignoroval.

Vďaka Bohu, že je aspoň ticho. Vybrala som si zošit a začala si doňho kresliť. Kresliť som sa učila dlho, čiže viem celkom pekne. Začala som kresliť jazero zo včerajška. Bolo tam vážne nádherne.

Čmáral som si ako vždy.

Keď už končila škola obraz som už mala hotový. S úsmevom som si ho založila do zošita a zbalila si veci. Vzala som si tašku a odchádzala som s triedy spolu s ostatnými.,,Ahoj.. Ty! Prišla by si ty a tvoj priateľ dnes na party?" Opýtala sa ma jedna blondínka na chodbe. Vyvalila som oči. Ona na mňa nikdy nehovorila, čiže sa jej určite páči Tobias.,,Nemám priateľa a ja aj tak nepôjdem..no tebe nejde o mňa, ale oňho takže ak myslíš Tobiasa, kľudne si za ním choď. Kým tu ešte stále je" Povedala som jej a bolo mi jedno, či to pochopila alebo nie. Odišla som od nej a ona nadšená išla za Tobiasom. Musela som sa pre seba zasmiať. Došla som k skrinkám a odložila som si tam veci.

Po škole som musel odbiť jednu blondínu. Vážne otravná.

Konečne domov. Tašku som nechala v škole a išla som von.

Domov som prišiel ešte viac nahnevaný než normálne.

Pozdravila som sa doma s rodičmi a porozprávali sme sa. Ukázala som im, čo som namaľovala a v izbe som si to položila na stôl.

Otca som sa snažil ignorovať.

Bola som tak moc unavená, že som si išla ľahnúť.

Bol som až tak rozzúrený, že som išiel do mesta a našiel si vhodnú obeď, ktorú som vysal.

Nakoniec som zaspala.

Moja nálada pokračovala aj na ďalší deň.

Na ďalší deň som došla do triedy a začala som robiť to, čo včera. Tobias už bol v triede, čiže som si sadla vedľa neho. Hm.. Vyzerá to tak, že sa odteraz budeme s Tobiasom ignorovať. A navyše nevyzerá nadšene, takže mi to nehrá moc do kariet.

Veľmi nerád som sedel vedľa Mayi. Mal som čo robiť, aby som sa jej nezahryzol do krku. Chýbala mi. Jej krv bola perfektná.

Musím ho zabiť, ale ani nemám ako.,,Tobias?" Oslovila som ho. Musím nám nájsť nejakú spoločnú tému.

"Čo?!" Odvrkol som. Musím ju mať, aj keby som ju mal zabiť. Čo je tiež dobrý nápad.

,,Prečo si v poslednej dobe taký?" Zdvihla som obočie.

"Prečo som ťa do frasa nechal žiť?" Odvrkol som jej.

Dych sa mi zadrhol v krku. Už zas má takúto náladu? V tom prípade nieje dobrý nápad, aby som tu vôbec bola.

Pokračoval som v čmáraní si do zošita. Nikdy to nebolo iba bezcieľne čmáranie. Vždy som niečo nakreslil..

Zazvonilo na hodinu. Bolo mi to jedno. Schmatla som si tašku a odišla som z triedy. Rýchlo som zbehla všetky schody až dole. Niečo mi hovorí, že Tobias ma už chce skutočne zabiť, alebo aj keby nie, stále by mi ublížil. Bežala som rýchlo ku skrinkám. Veci som si hodila do nej.