This is War [DOKONČENÉ]✔

XXIV.

Všimol som si, že plače. "Neplač." Zotrel som jej slzy. "Poď, pobalíme ťa pôjdeme. Vieš, dom mám už kupený a veci tam už mám. Otec na tom trval." Pokrútil som hlavou.

Prikývla som a vstala som.,,Ešte jedna vec" Došla som k môjmu šuplíku a vytiahla som z tadiaľ zošit. Vybrala som z neho papier a pozerala si ho. Bol na ňom Tobias. Rozmýšľala som, či mu ho mám predsa ukázať.

"Aká." Prišiel som bližšie k nej.

Nadýchla som sa a otočila som sa k nemu. Ukázala som mu jeho podobizeň.

Prekvapene som pozrel na obrázok, kde som bol ja. Usmial som sa. "Som rád, že nie som jediný, kto kreslí svojho spolusediaceho."

Zasmiala som sa.

Keď sme dobalili, vzal som jej kufre. "Mám tu auto, takže ti viem vziať viac vecí. Nechceš ešte niečo?" Pozrel som na ňu.

,,Uhm..Myslím, že sme zbalili už absolútne všetko" Sadli sme do auta.

"Ok." Zasmial som sa a naštartoval. "Nechceš.. Nechceš sa s nimi predsa len rozlúčiť?" Pozrel som neisto na Mayu.

Povzdychla som si.,,Nemyslím, že ma ešte chcú vidieť" Chcelo sa mi plakať, ale neplakala som.

Prikývol som. "Kľudne si pospi. Cesta je dlhá."

Budú mi riadne chýbať. Oprela som sa o sedadlo.

Cesta trvala päť hodín.

Za ten čas som spala. Tobias ma zobudil, až keď sme už dorazili.

"Toto je náš dom." Postavil som ju pred veľký dom. V susedstve bolo iba málo domov. Je to nová štvrť. "Máme aj bazén." Zasmial som sa.

Zasmiala som sa.,,No.. Stále je to divné." Mykla som plecom a vystúpila som. Ja budem bývať v dome s upírom, ktorého ani nemám rada. Teda v podstate.

"No, musíme sa s tým zmieriť, keď ani jeden z nás nie je schopný zabiť toho druhého."

,,Som unavená.." Povdzychla som si a otvorila som kufor auta. Toľko vecí. Toto nezvládnem. Pozerala som na to ako na nejakú egyptskú pyramídu.

"Choď dnu. Ja to odnesiem." Prišiel som k nej.

Úprimne.. Dúfala som, že to povie.,,Kľúče" Usmiala som sa naňho.

Vytiahol som z vrecka dvoje kľúče. "Jedny sú tvoje. Uhm.. Ja už mám veci v jednej izbe, takže potom si môžeš vybrať z ďalších dvoch, alebo troch.. Neviem, koľko izieb tam je." Zasmial som sa.

,,Dobre" Usmiala som sa a vzala som si kľúče. Vošla som do domu a išla som si ho prezerať. Wow. Pre jedného by to bol dosť veľký dom.

Veci som jej položil na chodbu. "Vybrala si si?!" Zakričal som do domu. Auto som dal do garáže a kľúčmi som raz premkol dvere. Samozrejme kľúče som nechal v zámke.

,,Áno!" Zakričala som z jednej menšej útulnej izby. Ja som mala malú a útulnú izbu, takže som chcela takú, čo sa najviac podobá tej, v ktorej som strávila celý život.

"Ok." Išiel som s vecami za ňou. "Nech sa páči." Položil som jej veci do izby. "Chceš pomôcť s vybaľovaním?"

,,A ty si už vybalený?" Usmiala som sa.

"Áno. Otec odtiaľ odmietal odísť, kým nevybalím, nepopracem a nenakúpim." Zasmial som sa.

Zachechtla som sa.,,No.. Tak pomoc by sa zišla" Usmiala som sa.,,Ďakujem" Objala som ho. Sama som bola prekvapená tým, čo som práve spravila.

Usmieval som sa od ucha k uchu, keď som jej objatie opätoval. "To ja ďakujem."

Pustili sme sa.,,Uhm.. Tak čím začneme?" Zasmiala som sa.

"Kuframy?"

Zdvihla som obočie.,,Nehovor."

Uškrnul som sa a pustil sa do vybaľovania.

Hneď som sa toho chytila aj ja. Do nejakej tretej rána som mala izbu zariadenú presne ako som chcela. Hodila som sa unavená na posteľ.

"Nie si hladná?" Opýtal som sa jej.

,,Som unavená. Nieje dobré pred spaním jesť. Potom nezaspim" Povedala som.

"Tak dobrú noc." Usmial som sa na ňu.

,,Dobrú" Povedala som a zostala som ležať na posteli. Čakala som kým odíde nech sa môžem prezliecť.

Odišiel som do svojej izby.

Nejak som vstala a prezliekla som sa do krátkeho tričká a kraťasý. Možno by som sa aj osprchovala, ale som moc unavená. Ľahla som si do postele a zakryla som sa. Za chvíľu som aj zaspala.

Ráno som vstal skôr ako Maya, preto som jej spravil raňajky.

Zobudila som sa niekedy o desiatej. Dala som si sprchu a prezliekla som sa do čistých vecí. Bola som v novom dome.. Ach.. Na toto si budem musieť zvyknúť.

Čakal som na Mayu. Zatiaľ som si vzal notebook a prezeral si školy. Maya by si ju mala dokončiť.

Došla som dole.,,Ahoj" Usmiala som sa naňho. Sedel v kuchyni za stolom s notebookom na stole.

"Dobre ráno." Usmial som sa.

,,No.. Ráno" Sadla som si za stôl.

Zasmial som sa. "No áno, nemal som to srdce zobudiť ťa. Inak, dokončíš si školu, už som ťa aj prihlásil na miestnu školu. Ja si zatiaľ nájdem nejakú prácu." Pozrel som sa na ňu.

,,Počkať, čo?!" Vyvalila som naňho oči.,,To nie.. Ja a nová škola? To nie" Hodila som hlavou na stôl. Tohto sa zas bojím.

"Do konca školského roka ostáva len pár týždňov.. Takže ak chceš, môžeme si prenajať nejaký hotel v našom starom meste a dokončiť tamtú školu. Alebo ťa prihlásim sem. Alebo to doštudujeme doma. Vyber si."

,,No doma si asi maturitu nespravím" Povdzychla som si.,,Novej školy sa bojím a keby sme sa vrátili na starú, tak by sme sa museli zas sťahovať." Povzdychla som si. Neviem, čo mám robiť.

"Tri týždne. To zvládneme, alebo nás budem každé ráno nosiť do školy mojou upírskou rýchlosťou." Uškrnul som sa.

Pozrela som naňho.,,A chodil by si tam somnou?" Sama to tam už nechcem zvládať. Za ten čas, čo tam bol som sa aspoň s niekým rozprávala.

"Áno."

,,Tak fajn" Pomaly som Prikývla.

"Zajtra už pôjdeme."

,,Vďaka" Zašepkala som.