XXXVII.

2.5K 221 2
                                    

Zasmial som sa. Vytiahol som si telefón a odfotil som si ju. "Teraz už môžeš ísť." Žmurkol som na ňu.

,,Och no tak to nie!" skočila som naňho a snažila sa zobrať mu mobil.,,To vymažeš!" Vrčala som.

"Nie." Kričal som so smiechom.

,,Áno!" Smiala som sa a nejak som nás zhodila na moju posteľ. Zavrčala som.,,Daj... Mi.. Ten.. Mobil!" Snažila som sa schmatnúť mobil z jeho ruky ako s ňou mával.

Vypol som ho. Moje heslo nevie. "Nedám." Zasmial som sa a pevne držal mobil.

Zamračila som sa.,,Tak ti ho zničím" Pozrela som naňho úplne vážne a ako som na ňom sedela prestala som bojovať.

"Vážne?" Zdvihol som obočie.

,,Nie" Usmiala som sa.,,Ale môžem ublížiť tebe!" Zdvihla som obočie.

"Oh.. Nemyslím si." Mobil som odhodil niekam do rohu miestnosti, vďaka bohu, za púzdro na mobil a chytil som Mayu za boky. Prevalil som ju pod seba. Tentokrát bola ona podomnou. Uškrnul som sa a zdvihol obočie.

,,No taaaak.. Ty hráš nefér!" Zamračila som sa.

"Pff.." Zasmial som sa a nahol sa k nej.

Zdvihla som obočie.

"Takto vyzeráš naozaj roztomilo." Prstom som obkreslil srdiečka na jej tvári.

,,Ani som si tvoje umelecké dielo nemohla prezrieť" Odfrkla som si.

Uškrnul som sa a vzal Mayu na ruky. A položil som ju až v kúpeľni pred zrkadlom.

Primkla som pery do rovnej čiary. Otočila som sa k Tobiasovi so zdvihnutým obočím.,,Fajn.. Tak si mi to vrátil.. Ale toto nieje ešte koniec.. Kamoš" Buchla som mu do ramena a usmiala som sa.

Žiarivo som sa usmial. "Takže sme kamaráti?" Opýtal som sa s nádejou v hlase a iskričkami v očiach.

,,Och.. Samozrejme.. Práve sme si prešli imatrikulačkami do kamarátstva" Zasmiala som sa.

Zasmial som sa a pevne ju objal.

Objatie som mu opätovala.,,No, ale čo sa týka dneška, aby bolo jasné, ja som ešte neskončila" Pustila som ho a vyplazila mu jazyk. Umyla som si z tváre srdiečka.

"A ja ti to budem všetko s radosťou vraciať." Zašepkal som jej do ucha a zasmial sa. "Idem spraviť raňajky."

,,Ja spravím raňajky" Odsotila som ho a bežala som dole.

Zasmial som sa a rýchlo prebehol do kuchyne. Ani som sa neprezliekal, stále som mal na sebe iba pyžamové nohavice. Stál som opretý o kuchynskú linku s rukami založenými na hrudi a sledoval Mayu, ako letela dolu schodami až do kuchyne.

Dobehla som tam.,,Ty hráš tak nefér!" Pokrútila som nad ním hlavou, pretože on si ešte dovolí ma tam vyčkávať.

Zasmial som sa. "Veď som ťa iba čakal." Povedal som nevinne.

,,To teraz svoje 'upírske schopnosti' budeš využívať stále?" Zdvihla som obočie.

"Ja som ich využival aj pred tým." Žmurkol som na ňu.

,,Ale toto je v mojich 'hrách' zakázané.. Podvádzaš.. Ja nemám 'vymoženosti' ako ty" Zasmiala som sa.

Rýchlo som pribehol až pred ňu. "A chcela by si?" Zdvihol som obočie a oprel ju o stenu. Z krku som jej odhrnul vlasy. Jej tvár som držal rukami a pozeral jej do očí.

,,Ak poviem áno, čo urobíš?" Zdvihla som obočie.

"Nie.. Nechcem aby si mala taký život ako ja. Je to príšerné.. Ale ak by si to naozaj veľmi chcela.." dal som jej bozk na čelo a oprel som si to svoje o to jej.

Zachechtla som sa.,,Vedela som, že to povieš... Mňa neoblafneš" Žmurkla som naňho.

Slabo som sa usmial.

,,No fajn.. Idem robiť jedlo." Zasmiala som sa a odtlačila ho od seba.

Sadol som si za stôl a pozoroval Mayu.

,,Musíš sa na mňa pozerať? Ehm.. Čo keby si zatiaľ niekam šiel a ja to spravím?" Pozrela som naňho.

"Nemám kam." Zahryzol som si do pery a ďalej ju sledoval.

,,Čo ja viem? Zavolaj von Krisa!" Zasmiala som sa.

Zdvihol som obočie. "Je mimo mesto. Aspoň ešte pár hodín." Zasmial som sa.

,,Ach! Ty máš vždy nejakú výhovorku, čo?" Prekrútila som očami.

Žmurkol som na ňu.

,,Ja nechcem variť pred tebou" Pozrela som do zeme.

"Oh.. Zlato.." Zasmial som sa a pišiel za ňou. Dal som jej bozk na spánok.

Prekrútila som očami.

"Pôjdem sa obliecť."

,,Neponáhľaj sa" Zasmiala som sa.

Zasmial som sa a odišiel sa prezliecť.

Rýchlo som sa pustila do varenia. Alebo skôr pečenia. Urobila som najrýchlejšie ako som vedela lasagne a hodila ich do trúby. A mám to z krku. Povdzychla som si.

"Môžem už prísť?!" Zakričal som so smiechom zo schodov.

,,Áno" Zasmiala som sa a zviezla som sa na stoličku.

Prišiel som do kuchyne a sadol si oproti Mayi.

This is War [DOKONČENÉ]✔ Where stories live. Discover now