drunk // calum hood

e i g h t e e n

Od Malinej smrti prešlo niekoľko týždňov a nič sa nezmenilo. Calum bol stále na úplnom dne a ja som sa mu snažila pomôcť, aj keď som sa ešte ani ja sama z toho všetkého nespamätala. Ashton sa odsťahoval naspäť k rodičom, potreboval byť sám, pretože sa musel dať do poriadku.

Keď nám to prišiel oznámiť, videla som mu v očiach ten neskutočný smútok, ktorý mi bol povedomý z Calumových očí, ale videla som mu v nich i zúrivú túžbu sa cez to všetko dostať a žiť kvôli Mali plnohodnotný život, čo sa v Calumových očiach ešte neukázalo. Dúfala som, že čoskoro sa to tam objaví.

Calum ma vo viacerých smeroch znepokojoval. Od všetkých sa vzdaľoval a zatváral sa sám do seba. Často som ho pristihla, ako iba civel pred seba, v očiach mal stratený výraz a ruky sa mu triasli. Ešte častejšie som ho však videla s nejakým alkoholom v rukách, čo ma znepokojovalo ešte viac.

V poslednom čase sa stal alkohol jeho verným priateľom a odmietal sa ho vzdať, aj keď som mu už viackrát dohovárala.

Moji i Calumovi rodičia nás často navštevovali, nebola som si istá, či to bolo kvôli tomu, aby na nás dohliadli, aby sme po Malinej smrti nespravili niečo nepremyslené, alebo kvôli tomu, že sme si boli navzájom niečo ako morálna podpora v ťažkých časoch.

„May, mohla by si na slovíčko?" spýtala sa ma mama, keď sedeli i s otcom u nás v obývačke a snažili sa s nami udržiavať nejakú nezmyselnú debatu, ktorej ani jeden z nás nevenoval pozornosť.

„Áno," odvetila som, pomaly som vstala zo sedačky a vybrala som sa za mamou, ktorá ma viedla do našej spálne, aby sme mali súkromie. Posledný krát som vrhla pohľad na Caluma, ktorý zas držal v ruke plechovku piva a oči mal červené, akoby by bol mierne pripitý, čo asi aj bol.

Mama za mnou zavrela dvere a potom si sadla na okraj našej postele, potľapkala miesto vedľa seba a ja som si prisadla.

„Tak, o čom si sa to chcela pozhovárať?" spýtala som sa odľahčene, aj keď som v bruchu mala nepríjemný pocit.

„O Calumovi," prehovorila mama bez okolkov a zbytočných rečí a ja som sa na ňu prekvapene pozrela.

„O Calumovi?" zopakovala som neisto.

„May, myslím si, že by sa s ním mala rozísť, kým je ešte čas a nie si naňho príliš namotaná," povedala potichu a ja som zažmurkala, mala som pocit, že som iba zle počula.

„Čo?" spýtala som sa hlúpo.

„May, necháp ma zle, ale Calum ťa zničí," odvetila mi s povzdychom a ja som neverila vlastným ušiam.

„P-prečo?" opýtala som sa zmätene. Možno došlo iba k nejakému nedorozumeniu. „Veď máš Caluma rada a vždy si bola rada, že som si našla takého dobrého chlapca ako je on, sama si to predsa hovorila," hlesla som.

„To bolo predtým. To bolo pred Malinou smrťou," povedala ticho. „Calum sa cez to nevie dostať, ničí sa a tým ničí i teba."

„Od Malinej smrti ubehlo sotva niekoľko týždňov! Ako to môžeš povedať? Snáď si neočakávala, že po jednom dni bude v poriadku a znova sa bude usmievať, ako keby sa nič nestalo," odvrkla som. Zmätenosť nahradila zlosť. Ako to mohla vôbec také niečo vysloviť? „Čo nevidíš, že ho milujem?"

„Zlatíčko, vidím, a preto ti to hovorím," odpovedala mama, krútiac hlavou. „Ale pozri sa naňho, je úplne na dne, stále sa iba opíja a všetko ostatné má na háku, vrátane teba." Jej slová ma hlboko zranili a prudko som vstala z postele.