f i f t e e n

124 18 5
                                    

Malin pohreb bol malý a skromný. Konal sa iba v kruhu tej najbližšej rodiny a priateľov, ale bol o to bolestivejší a plnší horkých sĺz.

Celý čas sme sa s Calumom držali za ruky, nechceli sme jeden druhého pustiť, ako keby sme sa báli, že by sme sa mali rozsypať.

Na kare si ku mne prisadla mama a povzbudivo sa na mňa usmiala. Chcela som jej úsmev opätovať a ukázať jej tým, že budem v poriadku, ale nakoniec z toho vzišla len nejaká hlúpa grimasa.

„Ako sa držíš, zlatíčko?" spýtala sa ma potichu.

Zlá otázka.

Keby som mala odpovedať pravdivo, povedala by som, že strašne, že sa mi chce skočiť pod vlak, že sa mi chce navždy zaspať, že sa mi tu už nechce byť.

„Dobre," snažila som sa o falošný úsmev.

„Mne nemusíš klamať, May, som tvoja mama a vždy tu pre teba budem. Budem vždy stáť za tebou, nezáleží na tom, čo sa stane," šepla a pohladila ma po líci.

„Ďakujem ti, mami, vážim si to," odpovedala som potichu a pohľad som zapichla do jedla pred sebou, ktorého som sa celý večer ani len nedotkla.

„Vždy tu budem pre teba. Ja i tvoj otec, to si zapamätaj," zašepkala a zdvihla mi bradu, aby som sa jej pozrela do jej očí.

„Okej, ďakujem," povzdychla som trasľavo a ona ma pevne stisla v objatí. Privrela som oči a užívala som si jej materské objatie, ktoré mi pripomínalo detstvo. Vtedy bolo všetko tak jednoduché. Stačilo jedno jej objatie a ja som bola v poriadku a na všetko som v momente zabudla.

Teraz to už však bolo iné. Smútok neodišiel s jedným objatím, ale prilepil sa mi na telo a dusil ma svojou prítomnosťou.

Trasľavo som sa nadýchla a ponad mamino plece som pohľadom hľadala Caluma. Zbadala som ho osamotene stáť pri stole. Hlavu mal sklonenú a v rukách držal fľašu alkoholu. Vtedy som ešte nevedela, že alkohol sa preňho stane akýmsi krutým únikom z reality.

Odpil si a rukou si utrel slzy z tváre. Pozorovala som, ako k nemu podišiel jeho otec a silno si ho k sebe pritisol.

Pohľad na zlomeného Caluma mi tak neskutočne lámal srdce.

  🍷🍷🍷  

„May, zajtra je tá Calova oslava a vráti sa na ňu už i Paige, tešíš sa?" spýtal sa ma s nadšením v hlase Michael.

Zodvihla som hlavu zo stola, na ktorom som ležala a snažila sa dohnať spánok, ktorý ma v noci obchádzal, zatiaľ čo sme čakali na hodinu. Včera v noci som nevedela spať. Výčitky svedomia ma doslova hrýzli, bola som s Ashtonom pri Malinom hrobe a Calum o tom nevedel, nemala som to robiť. „Čo, Mikey?"

„Zajtra príde na tú Calumovu oslavu i Paige. Počúvaš ma vôbec?" spýtal sa ma s výčitkou.

„Počúvam, iba som unavená, to je všetko," prikývla som roztržito. „Michael, čo máš pre Caluma kúpené ako darček?"

„To je tajomstvo," vyhlásil s úsmevom na perách.

„Fajn," povzdychla som si. Keď chcel Michael niečo udržať v tajnosti, nepodarilo sa to nikomu z neho vypáčiť.

Potom som sa naňho lepšie zahľadela a všimla som si, že na perách sa mu stále pohrával blažený úsmev. „Mikey, prečo si taký šťastný? Ten úsmev poznám, na niečo sa veľmi, veľmi tešíš," poznamenala som a zvedavo som sa naklonila dopredu.

drunk // calum hoodWhere stories live. Discover now