10 reasons why I hate you

27

Ráno som sa zobudila a ako prvé čo som spravila bolo, že nahmatala miesto vedľa seba. Samozrejme, bolo prázdne. Mohlo ma napadnúť, že to všetko nebolo reálne a bola som pre neho len jednorazovka. Možno som koniec koncov aj rada, že tu nie je. Nechcela som aby si po tom všetkom myslel, že som len dievča na jednu noc. Síce som si to včera večer moc neobhájila.
Vstala som z postele a obliekla si oblečenie zo včera. Nechcela som tu stráviť už ani minútu. Čím ďalej tým viac som sa za včerajšok cítila trápne. Nemôžem povedať, že nebol dobrý sex, pretože by som klamala, no už len to, že som to spravila vypovedá o niečom. Potichu som otvorila dvere a hneď pred nimi na koberci ležal chlapec, o niečo starší ako ja a zrejme dospával včerajšiu párty. Opatrne som ho prekročila a pokračovala ďalej schodmi. Keď už som bola v polovici započula som zvuk pražiaceho sa oleja a do nosa mi udrela vôňa omelety. Sakra! Niekto je hore. Dobre Hope, toto zvládneš, stačí keď rýchlo zbehneš schody, zahneš doprava a von z dverí. Nadýchla som sa a vydýchla som aby som sa ukľudnila. Stúpila som o schod nižšie, že sa pozriem kto má chuť po párty na ťažké a mastné jedlo, no ako náhle som preniesla váhu na nohu, podlaha podo mnou zapraskala. Rýchlo som ju stiahla a čakala čo sa bude diať ale jediné čo som počula bolo búchanie riadov, čiže to zrejme dotyčná osoba nepočula. Nechcela som riskovať znova, tak som položila nohu na druhý koniec schodu a rýchlo ich zišla. Schmatla som kľučku od dverí a vtom som sa zasekla, pretože na mňa prehovoril známi hlas.
„Hope?" otočila som sa a zbadala Shawna pár metrov za mnou. Vyzeral byť už prebudený, no stále na sebe nemal tričko ale iba boxerky.
„Shawn." Usmiala som sa a netušila, čo mám od neho čakať. Vie vôbec čo sa včera stalo? Sme kamaráti alebo...?
Doširoka sa usmial a podišiel ku mne bližšie. Venoval mi dlhý bozk a potom sa mi zadíval do očí.  „Dúfam, že nechceš odísť bez raňajok." pohrozil mi prstom a viedol ma do kuchyne.
Len som sa na neho zazubila a posadila sa na stoličku, tam, kde sa to včera začalo. Nevedela som, čo od neho čakať. V podstate som ho nepoznala. Je to cudzí človek, aj napriek tomu, čo bolo včera.
Naklonil sa ku mne poza pult a dal mi pusu. Neisto som sa na neho usmiala. On sa len otočil a zo skrinky vybral dva taniere. Na každý naložil pol omelety a do stredu, medzi naše taniere misku so zeleninou.
„To si stihol pripraviť, kým všetci spali?" Spýtala som sa ho medzi jedlom a rýpala vidličkou do omelety.
„Áno, chcel som ti spraviť raňajky." Usmial sa a ja som sklonila hlavu pretože som cítila, ako mi do tváre stúpa červeň. Síce málo a pomaly, no isto roztápal moje stvrdnuté srdce už len takýmito maličkosťami. Možno vďaka nemu nakoniec ani nebudem ľutovať včerajšok.
Nabrala som si kúsok na príbor a vložila si sústo do úst. Bolo to prekvapivo dobré, na to, že to robil chlapec, pretože u nás v rodine žiadny prívrženec mužského pohlavia variť nevedel. Div bol, keď si vedeli natrieť rožok.
Raňajky som zhltla ako nič a Shawn spratal riad. Opatrne prešiel okolo pultu a sadol si vedľa mňa.
„Čo povieš, že by sme si dnešok spravili pre seba?" opýtal sa ma a ja som ostala ako obarená. Nemyslela som si, že včerajšok zoberie až tak vážne.
„Shawn, pozri." Zadívala som sa mu do očí a takmer som znova prepadla tomu, čo včera, „Včera sa stalo niečo, kvôli čomu sa necítim správne a nemám to vo zvyku robiť. Nemyslím si, že je až dobrý nápad aby sme to ďalej predlžovali a silili to nejako." Sklopil hlavu do zeme a podoprel si ju rukou.
„Ja... myslel som, že by sme to mohli aspoň skúsiť." Zašepkal.
„Ale." Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči. Bolo mi nepríjemné mu to hovoriť, no vážne som sa bála o to, čo si o mne myslí, „My sa skoro ani nepoznáme. Vlastne sa vôbec nepoznáme."
Chvíľu bol ticho a potom zdvihol zrak zo zeme. „Tak mi dovoľ, ťa spoznať."
Po týchto slovách sa mi zastavil dych. Vo vnútri sa mi rozlialo teplo a konečne som začala mať pocit, že na mne niekomu záleží v takomto smere. Predsa, keby to je na jednu noc, nesnažil by sa ma spoznať, nezaujímal by sa o mňa, no on bol milý, tak veľmi.
Doširoka som sa na neho usmiala.
„Vezmem ťa na rande, kúpim ti pizzu, kvety, pozrieme si film, prejdeme sa po pláži, čokoľvek, len mi dovoľ ťa spoznať." V tvári mal zmätený výraz, no bol tak neskutočne roztomilý.
Zhlboka som vydýchla s úsmevom na tvári a neveriacky krútila hlavou. „Tak dobre."  Vyšlo to zo mňa na jeden dych.
Na tvári sa mu objavil široký úsmev a chytil mi ruku. Pozrela som na naše prsty, ktoré boli takmer prepletené a pocítila ako sa vo vnútri  mňa niečo pohlo.