10 reasons why I hate you

18

Otvorila som oči a na sedačke pri mojich nohách sedel Kian s mobilom v ruke. Rozhliadla som sa a cez prenikajúce svetlo som sťažka zbadala priestor v ktorom som sa ocitla. Rozpoznala som svetlá, stôl a poličky s knihami a inými vecami, ktoré mi potvrdili, že som vo svojej pracovni. Očividne som tu včera po tom všetkom zaspala.
Chytila som okraj deky ktorou som bola prikrytá a vytiahla si ju vyššie. Niekto ma musel prikryť, pretože ja som tu neplánovala spať.
Posadila som sa, no v momente mi udrela do hlavy tupá pulzujúca bolesť a ja som si priložila studenú ruku na dané miesto.
„Dobré ráno, nevšimol som si, že si hore." Kian ma pohladil po chrbte. „Počuj, vedel som, že máš rada toto miesto, aj ja mám svoju pracovňu rád, no obvykle v nej nespím." Zasmial sa.
„To ani ja." Odvrkla som, rýchlo sa postavila a zamierila ku stolu, kde som našla tabletky na bolesť. Pri stole som z debničky vytiahla minerálku a tabletku zapila. Pocítila som vďačnosť za to, že mi sem tú debničku Jack nanútil. Ja som bola proti tomu, keďže priestor mojej pracovne to trochu ochudobňovalo o krásu, no predsa sa potvrdilo, že mal pravdu tak ako hovoril.
Otočila som sa na veľké zrkadlo vedľa mňa a prezrela sa. Oči som mala ešte stále opuchnuté a pod nimi boli tmavé kruhy od vyčerpania. Tvár som mala bledú a pery ktoré boli obvykle ružové takmer ani nebolo vidieť. Vlasy mi stáli na každú stranu a v momente ako som zhodnotila svoj stav som ľutovala Kiana, že ma tak musí vidieť. Priložila som si ruky na tvár a mierne si ju pošúchala aby nabrala aspoň akú takú farbu, vlasy som si stiahla do copu, keďže som veľa možností na úpravu nemala.
„Tuším si sa zle vyspala." Vyzeral zmätene z mojej reakcie.
„Hej, to bude tým."
Podišla som k nemu, sadla si a zabalila sa do deky. Kian sa pomaly nakláňal a približoval až zrazu zastavil tak, že sa nosom dotýkal môjho líca. O sekundu na to mi dal malú pusu a pomaly sa odťahoval do pozície v akej bol.
„Čo to bolo?" pozerala som vytreštenými očami pred seba.
„To bolo na zlepšenie nálady." Doširoka sa usmial.
Musela som sa na ňom zasmiať. „Hneď mi je lepšie." Prekrútila som očami a smiala sa.
„Ako chceš." Mykol plecami, postavil sa a otvoril dvere od pracovne.
„Čo robíš?" povedala som s úsmevom.
Stále bol ticho, iba ku mne prišiel, potiahol ma za ruku aby som sa postavila a deku mi stiahol tak, že som sa z nej nevedela odmotať. Otočil ma, aby som k nemu bola bokom a zdvihol ma na ruky.
„Pusť ma a daj ma von!" smiala som sa.
„Prepáč, ale ty potrebuješ pomoc." Usmieval sa a niesol ma von z pracovne smerom do výťahu.
Horko ťažko stlačil číslo päť a vo výťahu ma na chvíľu pustil, no stále ma držal zozadu aby som sa nedostala z deky.
Keď sme prišli na poschodie znova ma zdvihol a smeroval k svojej pracovni. Kľučku musel stlačiť nohou, čo bolo maximálne komické. Položil ma vo svojej pracovni na sedačku pred televízor a ja som sa silou mocou snažila dostať z deky. Keď už som bola ako tak v polovici všimol si to a bežal pre lepiacu pásku ktorou mi znemožnil únik z môjho útulného domčeka už úplne. Smial sa mi. Tak moc sa mi smial, až som sa z toho začala smiať aj ja.
„Dobre, už som v poriadku, môžeš ma pustiť." Povedala som serióznejšie.
„Nie, najprv absolvuješ moju terapiu."
„Akú terapiu?" oprela som si hlavu o vrch sedačky a pozrela na neho.
„Terapiu smutnej rolky." Šibalsky sa usmial a dvihol obočie.
„Čo to je za blbosť?" zasmiala som sa.
„V tej deke vyzeráš ako rolka. Dosť zúfalá rolka."
„Nie som zúfalá!" napodobnila som plač, no hneď na to som sa rozosmiala.
„Poznám zúfalých ľudí a ver mi, ty si jeden z najťažších prípadov." Pokrútil hlavou a chytil si bradu medzi palec a ukazovák ako nejaký znalec. „Ale! Po absolvovaní terapie ti môžem zaručiť, že budeš tá najšťastnejšia rolka na svete!"
„Budem jediná rolka!" skríkla som.
„Psst." Priložil mi prst na ústa, krútil hlavou a privrel oči. „Teraz, sa začína prvá fáza rolka, buď pripravená."
Sadol si ku mne a vytiahol z vačku telefón. Chvíľu na ňom niečo študoval, no potom si ho priložil k uchu. Chvíľu som počula zvuk vytáčania, no takmer hneď ho prerušil mužský hlas.
„Dobrý deň, Pizza Hut, čo si prosíte?"
„Zdravím, poprosil by som dve extra veľké pizze, najväčšie aké máte, obidve budú šapiónové."
„Ale ja chcem..." Kian mi prilepil ruku na ústa a sťažka som povzdychla.
„Áno, áno. Poprosím do budovy DigiTour na meno Kian Lawley... dobre... ďakujem... aj vy."
Pozrel na mňa a usmial sa. Mračila som sa na neho no ústa sa mi mierne krivili do úsmevu. „Neboj sa rolka, ty môžeš vybrať film." Potľapkal ma po vlasoch a zapol televízor.
Nastavil Netflix a podal mi ovládač, no hneď ako ma zbadal, poškriabal sa po hlave. Keď som uvidela, čo spravil, pozrela som sa na neho spýtavým pohľadom.
„Vážne si mi chcel podať ovládač?" zasmiala som sa.
„Spochybňuješ moju profesionalitu?" zamračil sa.
„To by som si nedovolila." Vytreštila som oči a pokrútila hlavou.
„Však preto rolka, však preto." Pohrozil mi prstom a začal listovať vo filmoch.
Keď som uvidela film 'Blbý a blbší' skríkla som aby zastavil. Pozrel sa na mňa a ja som súhlasne prikývla.
„No dobre rolka, ty vieš čo ťa spraví šťastnou." Mykol plecami a mne sa v mysli vynoril včerajší pohľad na Nasha s Taylor. Presne viem, čo by ma momentálne spravilo šťastnou, no je to už viac ako nedosiahnuteľné.
Zavibroval mi telefón, ale hneď ako si to Kian všimol vytiahol mi ho spod deky z vrecka a odložil ďaleko odo mňa.
„Je súčasťou terapie aby si netelefonovala." Pomaly kýval hlavou a vyzeral pri tom, ako keby som rozprávala inou rečou.
Zamračila som sa a otočila sa späť k televízoru kde išiel film.
Asi po pätnástich minútach pozerania na dvere niekto zaklopal. Kian stopol prehrávanie a išiel otvoriť. V dverách sa zjavil recepčný s dvoma obrovskými škatuľami, ktoré mal problém udržať a len tak, tak mu bolo vidieť hlavu.
„Ďakujem Daniel." Kian vzal obidve škatule a položil ich na zem vedľa dverí. Dal Danielovi peniaze a zavrel za sebou. Prechádzal pohľadom po pracovni až zastavil pohľadom na mne. Tleskol rukami a začal si ich o seba trieť ako keby mu bola na ne zima.
„Ideme papať rolka." Podišiel ku mne a snažil sa ma posadiť.
Priniesol predo mňa veľkú škatuľu a otvoril ju. Vnútri ležala obrovská pizza pokrytá syrom a na vrchu bolo miestami vidieť šampióny. Bola to najväčšia pizza akú som v živote videla. Táto by stačila pre mňa a Zoe na týždeň.
Kian zobral do ruky jeden trojuholník, ktorý bol veľký asi ako moja hlava, a ja som odhryzla jeho špic. Takto sme zjedli každý asi štvrť pizze popri pozeraní filmu.