A naozaj to zrealizovali. Alfred si vzal Mattove veci - v tej hoodie mikine sa cítil vážne zvláštne - a napísal mu zoznam, ako má postupovať pri rôznych situáciach. Dával si záležať, aby sa celý deň usmieval. Nechcel, aby si Matt myslel, že sa mu ten plán znepáčil. Nebola by to pravda.
Keď držal Matta v poslednom, dlhom, slzavom objatí, zašepkal mu, aby si na seba dával pozor. Bolo to asi jasné, ale tými slovami sa skôr sám Alfred uisťoval, že to bude v poriadku. Potom nastúpil do autobusu podľa inštrukcii.
Alfred si na matku nejasne pamätal, ako vyzerala. A ako sa chovala. Celý čas, čo bol v autobuse, si dokola čítal Mattove poznámky o tom, čo má a nemá za žiadnych okolností robiť, rovnaké, aké dal aj on jemu. Pokúšal sa to nastrkať si to do hlavy tak, že si to prekladal do všetkých jazykov, ktoré poznal.
A keď vystúpil z autobusu a zbadal matku, ako naňho dosť otrávene máva, musel si vybaviť Mattov žiarivý úsmev, aby sa zastavil od úmyslu nastúpiť do toho autobusu späť a zdrhnúť. Sklopil zrak, ako to robil Matt, a prišiel k matke.
"Nejako si vyrástol, Matthew. Dúfam, že ťa na tej škole nepokazili a nezačal si športovať alebo také niečo. To je neslušné," zavrčala Cissy a potom, bez toho, aby očakávala reakciu, ho strčila do auta. Aj ja ťa rád vidím mami, ako si sa mala? Pomyslel si Alfred otrávene. Hlavne sa upokoj. Večer Mattovi zavoláš. Iba preži sedem hodín bez slova s touto kravou.
A potom to bol jeden šok za druhým. Tie mu našťastie pomohli zostať ticho. Prvý šok - ten obrovský, hneď na pohľad nepríjemný dom. Druhý šok - Mattova izba prakticky bez akejkoľvek osobnosti. Pripadal si, akoby vošiel do náhodnej hotelovej izby. Tretí šok - až príliš zdravý obsah chladničky. Štvrtý šok:
"Kam sa zberáš?" chytila ho za plece Cissy, keď otváral dvere vily s tým, že sa ide prejsť, aby si vyvetral hlavu.
"Von?" povedal. Pozabudol sa.
Cissy sa rozšírili nozdry. Pleskla mu po hlave. "Mazaj do izby."
Alfred už už otváral ústa. Ale zatvoril ich. Nemohlo sa to prejaviť takto skoro. A súčasťou Mattových poznámok bolo aj: NIKDY JEJ NEODVRÁVAJ. Vrátil sa do izby a vetral sa cez okno. Večer zavolal Mattovi domov na ich pevnú linku, našťastie to zdvihol skutočne Matt a nie Arthur. A nadšene počúval Mattove habkanie o tom, ako je to u otca super. Ja viem Matt. Uži si to najviac ako môžeš. Pomyslel si hrdo. Musel ale rýchlo zložiť, lebo Cissy ho volala na večeru, a podľa Matta nesmela Alfredov telefón nájsť.
Večer išiel spať skoro. Teda, aspoň to tak malo vyzerať pred Cissy. Len čo počul, že dom stíchol, ako aj ona išla spať, vstal, otvoril okno a skočil dolu. Prvé poschodie nie je až tak vysoko, no nie? A pod oknom mal ozdobný krík. Ten to našťastie prežil. Cez pol noci Alfred behal sem a tam po ulici, aby si vybil energiu. Až okolo piatej ráno sa vrátil pod okno, vyšplhal po kameňoch tvoriacich fasádu vily naspať hore (našťastie s tým mal skúsenosti, rád chodil na lezecké steny) a šiel spať.
Tak to šlo pomerne dlho. Len vďaka vybitej energii z noci sa mu cez deň darilo byť pasívnym a tichým. A motiváciu si dodával Mattovými telefonátmi. Našťastie, ak zostával potichu v izbe, Cissy mu dala pokoj. Čas využíval, ako inak, jazykmi. Kto sa môže pochváliť, že sa za mesiac naučil plynulú arabčinu a esperanto?
Svoju závislosť na fastfoode uspokojoval taktiež po nociach. Našťastie boli blízko non-stop podniky, kde si raz týždenne nakúpil všetko, čo len uvidel, a potom to skrýval do skrine. Matka mu našťastie do izby nechodila, tak nemohla cítiť vôňu hranoliek jemne šinúcu sa z jeho skrine...
Po mesiaci u matky, keď v noci akurát dával novú tašku fastfoodu do skrine, premýšľajúc, či ju dokáže strčiť aj hlbšie, o čosi zavadil, a celé to zhodil. Nejakú kopu kníh, čo bola v rohu. Nachvíľu zmeravel, potom zanadával v ruštine a rýchlo strčil tašku s jedlom do almary pod posteľ, a začal zbierať tie knihy. V tlmenom svetle Mattovej lampičky (navykol si z internátu spať pri svetle, tak prečo v tom nepokračovať) si ale všimol, že to nie sú knihy, ale zápisníky. Denníky.
Pozbieral ich, vzal ich na posteľ a začal si ich prezerať. Nejako mu nenapadlo, že by asi nemal, keďže to je Mattov majetok... Ale začítal sa do nich.
Prechádzal tými siedmymi rokmi, čo Matt býval v tomto dome s matkou sám. A bolo mu z toho depresívne. Strávil nad tým celý zvyšok noci, a to neprešiel poriadne ani polovicu z nich, ale z Mattových slov, kresieb, a pocitov na papieri plakal. Áno, keď už nadránom zatvoril jeden z denníkov a položil ho na kopu tých, čo už prečítal, tak si všimol, že má mokrú bradu, tričko, líca, všetko.
A ja som namiesto toho, aby som si na brata pamätal a uchovával k nemu city, tak som ho proste vyhodil zo života... Alfreda prepadla márnosť. Pokračoval v čítaní, aj keď sa cítil čoraz horšie a unavenejšie, až kým od úplného vyčerpania nezaspal.
V to ráno ho Cissy volala na raňajky, ale neprichádzal. Volala ho znova a znova, pre istotu ohmatala všetky stoličky (pri Mattovej nenápadnosti sa stávalo, že ho volala, ale on tam už dávno bol), ale tentoraz tam skutočne nebol. Naštvane vybehla hore, rozcapila dvere...a našla Alfreda ležiaceho na posteli, ako spí, s nezvyčajne červenými lícami. Zamračila sa, prišla k nemu, položila mu ruku na čelo, a vypískla. Prišlo jej, akoby sa o čelo svojho syna popálila, takú vysokú teplotu mal.
"Preboha, Matthew, teraz zasa toto... Ty už nevieš ako mi robiť problémy," zavrčala, vytiahla svoj iPhone a zavolala sanitku.
Doktori netušili, čo s ním je. Nechcel sa z horúčkovitého spánku prebrať. Napichli ho na infúziu a povedali jeho matke, že musia počkať. Alfred sa ale nepreberal.
Bol to prvý večer, keď Alfred Mattovi nezavolal. A keď to Matt skúšal, tak nedostal odpoveď. Potom nasledoval ďalší. A ďalší.
Keď sa nepreberal ani štvrtý deň, jeho matke dochádzala trpezlivosť. Každý deň po práci išla do nemocnice, tam zostávala pätnásť minút, a potom išla domov. Ale na štvrtý deň napísala na zdrap papiera svoje telefónne číslo, strčila ho jednej sestričke do ruky a povedala, aby jej zavolali, až sa Matthew (teda Alfred) preberie. Na ďalší deň sa neukázala.
YOU ARE READING
Alfred [Williams' Family 2]
FanfictionZatiaľ posledná generácia rodu Williamsovcov. Dvaja bratia, dvojčatá. Odtrhnutí od seba kvôli rozvodu rodičov. Prvorodený nenápadný, tichý a láskavý. Druhorodený plný energie, neustále veselý a sebaistý. Kvôli ich odtrhnutiu si obaja prešli niečím...