Dear Harry... /Lirry✔

16.

Celé letné prázdniny strávil Harry s Louisom. Chodili spolu vonku, na zmrzlinu, dlhé prechádzky popri mori, do kina, na diskotéky...Kučeravec ani nepomyslel na chlapca, ktorý mu predošlé leto venoval svoje srdce. Myslel si, že na neho zabudol, a preto sa mu už dlhé mesiace neozval. Trápilo ho to, no v Louisovej prítomnosti na neho nedokázal ani len pomyslieť. Jeho srdce vždy poskočilo pri dotyku ich pier, no aj keď na neho starší nenaliehal, kučeravec dobre vedel, že by sa chcel posunúť v ich vzťahu ďalej.

Slnko už zapadalo, keď sa ozvalo naliehavé klopanie na dvere. Harryho matka pristúpila k dverám, ktoré pomaly otvorila, no ani nestihla zaregistrovať dievčinu bežiacu v rýchlosti do izby jej syna. Iba pobavene pokrútila hlavou a zatvorila vchodové dvere.

Čiernovláska vtrhla do Harryho izby, čo vyľakalo Louisa sediaceho na posteli, ktorý čítal knihu, ale ako náhle dovnútra vstúpila dievčina vyľakane vyskočil z postele.

„Louis" prehovorila a rýchlo dýchala, vďaka tomu, že po celý čas utekala.

„Ahoj Báša, čo ti tu robíš?" brunet na ňu hľadel stále prekvapene.

„Priniesla som Harrymu list"

„Aký list?"

„No...čo? Ale žiaden, nič nič" snažila sa ho schovať za chrbtom, ale už sa prezradila. Nízky brunet k nej pristúpil so zamračeným výrazom v tvári.

„Barbora, hovor, lebo ma nehneváš!"

„Kde je Harry?" ignorovala jeho predošlú vyhrážku a snažila sa ukľudniť svoj tep.

„Sprchuje sa. Tak už mi povedz čo to schovávaš za chrbtom" naliehavo na ňu hľadel a ona len porazenecky prikývla.

„Je to list z Iraku." šepla smerom k brunetovi, no ten nejavil žiadne známky toho, žeby vedel o čo sa jedná, a tak pokračovala. „Je od Liama" a to spôsobilo Louisov výbuch. Schmatol ten list a hodil ho na posteľ.

„Dobre vďaka, nechám ho tu a keď Harry výjde, tak mu ho dám" silene sa usmial a popostrčil dievčinu von z izby.

„Dobre, ďakujem" usmiala sa a už kľudným krokom opustila dom Stylesových.

Louis vzal do rúk list, ktorý predtým položil na posteľ a otvoril ho.

Drahý Harry,

Je to už rok čo sa poznáme a mne až teraz dochádza aké ma postretlo šťastie. Viem, že som ti posledných pár mesiacov neodpisoval, ale nie je to tu ľahké a povedal by som, že som nemal čas, lenže viem, žeby si tomu neuveril. Pravdou je, že som nechcel, aby si sa trápil a tak som ti neodpisoval. Myslel som si, že na mňa zabudneš, ale stále mi prichádzali od teba listy a každý z nich som si prečítal a chcel som ti odpísať, ale nakoniec som ti nenapísal, pretože som bol unesený. Strávil som tam 2 mesiace a potom som ušiel, no našťastie ma zachránili, inak by som tu nebol a ty by si už odo mňa nedostal ani jeden jediný list.
Ten posledný list, ktorý som od teba dostal ma donútil popremýšľať.
Harry každý deň na teba myslím. Na tvoje oči, ktoré mi pripomínajú tie najkrajšie smaragdy. Vždy si mal v nich takú iskru a keď si sa na mňa pozrel myslel som, že sa strácam.
Na tvoj úsmev, ktorý je tak nádherný ako ty. Milujem keď sa usmeješ a na tvári sa ti objavia jamky.
Na tvoj malý nosík a pery. Tak veľmi by som ťa chcel pobozkať na tie jemné pery, ktorých chuť mi vždy pripomínala maliny.
Na teba. Tak veľmi mi chýbaš láska. Každučký deň mi chýbaš viac a viac.
Chcem byť už s tebou, ale viem, že to tak skoro nebude. Bojím sa, tak veľmi sa bojím, že ťa stratím, že zmizneš z môjho sveta a ja ťa nebudem môcť objať, pobozkať a chrániť. Harry mrzí ma to ako som sa zachoval. Teraz ma asi nenávidíš.
Ale ja ti sľubujem, že keď sa vrátim, tak strávim s tebou každučký deň môjho života. Budem ťa milovať, chrániť, starať sa o teba, poslúchať a NIKDY ťa neopustím, to ti prisahám!
Tak sa ťa teraz pýtam, Harry Edward Styles, budeš tým koho budem milovať po celý zbytok svojho života? Vezmeš si ma keď sa vrátim?