Dear Harry... /Lirry✔

15.

Netrvalo to síce dlho, ale Louis sa cítil aj na tú malú chvíľku šťastný, čo ich pery boli spojené. Prekvapilo ho, že to bol práve zelenoočko, kto ho pobozkal, no bol za to rád. Odtiahli sa od seba s malými úsmevmi na tvári.

„Harry, prepáč ja...ja som ne..." prerušili ho znova hebké pery na tých jeho. Bol to iba obyčajný detský božtek, ale svoj účel splnil. A to umlčať staršieho.

„Louis, buď na chvíľu ticho" usmial sa kučeravec a žmurkol na bruneta, ktorý so širokým úsmevom na tvári prikývol. Obaja v tichosti sedeli a sledovali búrlivé more. „Máš pravdu, Louis" prehovoril po chvíli a vyslúžil si tým nechápavý pohľad menovaného. „V tom, že keď sa budem trápiť, tak tým nič nevyriešim"

„Vravel som ti, že ja mám pravdu vždycky" žmurkol naň, čo vyčarilo prekrásny úsmev na Harryho tvári. Louis sa spokojne usmial, pretože konečne docielil to, že sa mladší usmieva a na tvári sa mu objavili jamky a to len vďaka nemu.

„To iste" mladší naň vyplazil jazyk. Brunet sa rýchlo postavil a skočil na kučeravca. Ten so smiechom spadol na zem s Louisom nad ním.

„Takže ty mi chceš povedať, že to nie je pravda hej?" nižší z dvojice sa šibalsky usmial a jednou rukou chytil Harryho zápästia a uväznil ich nad jeho hlavou. „Skúsime či si šteklivý?"

„Nie, nie!" začal sa smiať mladší a snažil sa vyprostiť svoje ruky a zastaviť ho. Tento moment mu prišiel ako deja vu, ale nechcel smútiť, a preto vo chvíľke Louisovej nepozornosti ich prevrátil a obkročmo sa posadil na staršieho. Ten zalapal po dychu, no radšej nič nepovedal. „Pôjdeme už domov?" opýtal sa Harry a opatrne zliezol z brunetovho tela.

„Ak chceš?" starší položil rečnícku otázku a postavil sa. Obaja na seba chvíľu len tak pozerali a potom nižší z dvojice pristúpil bližšie a preplietol si prsty s Harrym. Ten mu venoval úsmev a ruka v ruke pomalým krokom kráčali k Stylesovic domu.

***

„Tak dobrú noc Hazz, bolo to kúzelné" pobozkal líce mladšieho a rozpojil ich ruky.

„Em...Louis?" menovaný sa otočil a dvihol obočie na znak otázky. „Neostaneš so mnou? Rodičia už určite spia a ja budem rád ak so mnou ostaneš" mierne sa pousmial červenajúc sa.

Louis sa usmial a pristúpil k nemu. Dvihol mu bradu a pozrel do jeho prekrásnych očí. „Veľmi rád s tebou ostanem" usmial sa a mladší prikývol. Potichu spolu vošli dovnútra a zamkli za sebou. Vstúpili do Harryho izby a dvere potichu pribuchli. Harry zo seba zhodil tričko a džínsy a iba v boxerkách vliezol do postele. Louis ho celý ten čas pozoroval s otvorenou pusou. Kučeravec si to všimol a široko sa usmial.

„To tam budeš len tak stáť a čakať kým ti do pusy nevletí nejaká mucha, i keď tu skoro žiadne nie sú alebo si vlezieš ku mne?" nadvihol obočie a vyslúžil si naštvaný pohľad staršieho. Rýchlo zo seba zhodil nohavice aj tričko a vliezol za ním.

„Len pre ujasnenie, nezízal som na teba"

„Jasnéééé, budem sa tváriť, že ti verím" žmurkol mladší a otočil sa chrbtom ku staršiemu, Ten iba pokrútil hlavou nad jeho detinskosťou a obmotal jednu ruku okolo kučeravcovho pásu.

Keď bol Louis presvedčený o tom, že mladší z dvojice spí naklonil sa a jemne ho pobozkal na ucho. „Harry ani nevieš aký som rád, že som pri tebe. Viem, že to asi tak necítiš, ale ja ťa ľúbim a nedovolím nikomu ti už viac krát ublížiť" zašepkal mu do ucha a pritúlil sa k nemu zatvárajúc oči.

***

Ráno sa obaja prebudili naraz. „Dobré ráno" šepol starší.

„Dobré" šepol Harry a zívol si. „Koľko je hodín?"

„Niečo okolo deviatej" usmial sa brunet a pobozkal chlapca vo svojom náručí do vlasov.

„Dobre, tak vstávame!" rýchlo sa posadil mladší a vyplazil jazyk na svojho kamaráta alebo priateľa? Keď sa ho nižší z dvojice snažil chytiť.

„Mne sa nechce!" hodil na seba perinu a schoval sa pod ňu.

„Louis, nebuď ako malý!" zasmial sa Harry a s čistými vecami odišiel do kúpeľne. Louis počúval zvuk tečúcej vody a po chvíli znova zaspal.

Keď sa Harry vrátil a uvidel spiaceho bruneta vytvoril sa mu na tvári úsmev. Pobozkal ho na čelo a potichu zatvoril dvere a vošiel do kuchyne, kde sedeli obaja jeho rodičia.

„Dobré ráno" obdaroval ich širokým úsmevom a mame vtisol malý bozk na líce. Otec aj mama sa na seba nechápavo pozerali. Nechápali, čo sa s ich synom stalo. Včera bol ešte celý deň zavretý a plakal a potom prišiel Louis a všetko sa obrátilo na dobré. Môže za to Louis? Práve keď nad tým obaja premýšľali do kuchyne vošiel malý brunet v tričku a džínsoch zo včera a pretieral si oči.

„Dobré ráno" pozdravil, čo spôsobilo to že sa Harry otočil a so širokým úsmevom prišiel k staršiemu a pobozkal ho na líčko.

„Dobré, prečo nespíš?"

„No zaspal som, ale zobudil som sa keď si odchádzal"

„Aha, prepáč nechcel som ťa zobudiť"

„To je v poriadku" usmial sa a posadil sa ku stolu. Rodičia stále nechápavo sledovali dvoch chlapcov. Kučeravec si to všimol a posadil sa ku stolu podávajúc Louisovi chlieb so syrom.

„Mami, oci, chcem vám, povedať, že ja a Louis sme sa dali dokopy. Viem, že je to skoro po tom čo som kvôli Liamovi plakal, ale Louis má pravdu. Ak sa budem trápiť nič tým nevyriešim. Síce som ešte trocha smutný, ale vďaka nemu na to nemyslím často a som rád, že je tu pre mňa. Myslím, že ho mám rád viac ako len najlepšieho kamaráta" celý čas čo rozprával pozeral do modrých kukadiel a nespustil z nich oči ani na sekundu. Druhý z dvojice sa naopak usmieval a tiež sledoval jeho zelenkavé očká. A toto bol deň, ktorý pre oboch znamenal veľa, no ani jeden z nich netušil, čo ich čaká a či vďaka stále pretrvávajúcej láske Harryho k Liamovi im to vydrží a nič sa nepokazí...

---

Niekde v púšti, kde nebolo ani živej duše sa mladý brunet ledva plazil. Nejedol ani nepil viac ako 3 dni a bol úplne dehydratovaný. V očiach mal slzy a jeho telo ťažko dopadlo na zem. Očami sledoval modrú oblohu a posledné čo uvidel pred tým než zavrel oči bola prekrásna tvár chlapca, ktorého miloval a bol pre neho všetkým.

Otvoril oči a porozhliadol sa okolo seba. Nachádzal sa na mieste, ktoré pripomínalo nemocnicu. Opatrne sa posadil a hneď ako si to jedna osoba všimla pribehla k nemu a silno ho objala.

„Zayn? Kde to som?"

„Mal si obrovské šťastie! Keby sme tadiaľ nešli, bolo by po tebe!"

„Kde som?"

„Na vojenskej ošetrovni, nespoznávaš to tu?"

„Ale hej, len, že kde presne"

„No v Iraku..."

„Čože?! Ja som mal už dávno byť doma v Miami!"

„Hej kľud, bol si dehydrovaný! Teraz musíš odpočívať"

„Nie! Musíš mi sem doniesť pero a papier, prosím! Je to dôležité!" čiernovlasý mladík prikývol a o pár minút sa vrátil s papierom v ruke. „Ďakujem" povedal Liam, vzal do rúk pero a začal písať. Dúfal, že keď tento list pošle a zelenoočko ho dostane do rúk, počká na neho. No ktovie? Možno sa mýli. Možno na neho už kučeravec zabudol, tak ako mu to napísal v tomto liste, ktorý zložil a podal ho Zaynovi s tým, aby ho čo najskôr odoslal.

***