Dear Harry... /Lirry✔

11.

Prečítať, prosím!!

Ahoj, takže, len vám chcem povedať toľko, že keďže nemám moc času a mrzí ma to, pretože sa nemôžem venovať príbehom, tak vám chcem oznámiť a zároveň vás poprosiť, aby ste na tento príbeh nezabudli kvôli tomu, že ho na chvíľu pozastavím, ale len do konca tohto roka. Chcela by som sa pokúsiť dopísať OA a potom DH, snáď to pochopíte a nebudete sa na mňa hnevať ;)

ďakujem za pochopenie, užite si dielik

All the love

Kristin

***

Po škole sa vybral kučeravý chlapec domov, no hlas kričiaci jeho meno ho zastavil a otočil sa. Chlapec s blonďavými vlasmi sa zastavil pri ňom a zhlboka dýchal.

„Ahoj Harry"

„Ahoj, čo sa deje?"

„Nič, len som sa ťa chcel spýtať, či by si nešiel so mnou na párty?"

„Na akú?"

„No každý rok v prvý deň školy je párty a všetci môžu prísť" povedal a pozrel na kučeravca, ktorý vyzeral zamyslene. „Tak čo? Pôjdeš?"

„Neviem, nikdy som na žiadnej párty nebol, ale všetko sa má raz skúsiť" usmial sa na blondiačika.

„Dobre super a môžeš so sebou vziať niekoho ak chceš, aby si nebol sám" úsmev mu oplatil.

„Dobre"

„Keďže nevieš, kde to je tak ťa vyzdvihnem o siedmej, len mi povedz adresu" Harry prikývol, nadiktoval Niallovi adresu a po rozlúčení obaja odišli domov.

Kučeravec vošiel do domu a ihneď naňho skočila Barbora.

„Tak čo vysokoškolák, aký bol prvý deň?"

„Bolo to fajn, ale čo ty tu vlastne robíš a ako si sa sem dostala?" zamračil sa a pozrel na ňu. Ona iba pokrčila ramenami a usmiala sa.

„Prišla som za tebou a tvoj otec ma sem pustil" úsmev zmizol z kučeravcovej tváre a nahradil ho smutný výraz.

„Kde je?" hľadel jej do očí a videl v nich ľútosť.

„Na terase" nič nepovedal a odišiel za ním.

Ako povedala, sedel na terase s novinami v rukách.

„Čau oci" pozdravil no otec mu nevenoval pozornosť. Akoby tu ani nebol. „Neviem, prečo sa takto správaš. Je to predsa môj život a ja rozhodnem ako s ním naložím a nie ty. Viem, chcel si aby tvoj syn pracoval vo firme, kde ty a aby som ju po tebe zdedil, ale oci dobre vieš, že to pre mňa nie je. Baví ma maľovanie a chcem sa tomu venovať. A možno to nevieš, ale som gay a nehanbím sa za to!" po tvári mu tiekli slzy, no otec akoby ho ani nevnímal, ale opak bol pravdou. Každé jedno slovo sa mu zarývalo hlboko do srdca a bolelo ho. Nebol mu dobrým otcom práve teraz, keď to potreboval. Jedna malá slzička stiekla aj po jeho tvári. „Takže ti poviem len toľko. Mrzí ma, že nie som taký syn akého si chcel mať a mrzí ma, že sa na mňa hneváš, pretože si plním svoj sen. Vždy si mi to hovoril, no ale ako vidím, tak ti to je jedno, takže. Chcel by som otca akým si bol predtým a aby si ma bral takého ako som so všetkými chybami. Prepáč mi oci, ak som ti nejako ublížil, ale nezmeníš ma. Mal by si sa spamätať a uvedomiť si, že takýmto správaním ma stratíš a viem, že to nechceš ani ty, ani ja!" chlapec si utrel slzy a vrátil sa do domu sa dievčinou, ktorá netrpezlivo sedela na stoličke a čakala na neho.

„Harry, si v pohode?" vyskočila ihneď ako ho zahliadla v dverách.

„Budem, neboj" pousmial sa a posadil sa na gauč. Báša si prisadla. „Ty, počuj v škole som spoznal jedného fajn chalana, volá sa Niall a pozval ma na párty a povedal, že si môžem so sebou niekoho vziať ak chcem. Nešla by si so mnou?"

„Vážne? Veľmi rada"

„Super, povedal som mu adresu a vyzdvihne ma okolo siedmej pred domom, takže by si mala utekať domov sa pripraviť" usmial sa na ňu a ona mu od radosti vtisla bozk na líčko a už jej nebolo. Harry sa pousmial, vzal tašku a vošiel do izby, kde sa zvalil na posteľ a sledoval strop, na ktorom videl usmievajúcu tvár bruneta. Povzdychol si a posadil sa na posteli. Vzal do rúk list, ktorý mu prišiel pred pár týždňami a čítal si ho znova. Chýbal mu a to veľmi.

Nechcel znova plakať a preto ho schoval a otvoril skriňu z ktorej vytiahol čierne tričko, ktoré si prezliekol a neposlušné vlasy si upravil do lepšieho rozcuchu. Uvažoval nad tým, že sa dá ostrihať, ale Liamovi sa jeho vlasy páčili a preto si ich nechal takto, i keď teraz to pripomínalo skôr nejaké hniezdo, ale pomocou gélu si ich upravil a mohol povedať, že mu to pristane.

Potichu vošiel do kuchyne, kde sedel otec a spolu sním aj jeho mama. Tá keď ho zbadala usmiala sa.

„Kam si sa vybral takto vyfešákovaný?" ruky si dala v bok a neprestala sa usmievať.

„Jeden chalan zo školy ma pozval na párty, tak som súhlasil a beriem so sebou aj Barboru" venoval jej malý úsmev a ona ho silno objala. Vtom sa ozval zvonček a Harry sa odtiahol, aby mohol zájsť otvoriť.

V dverách stála ona. Mala čierne lesklé šaty po kolená a na nich koženú bundu. Vyzerala okúzľujúco a bola prekrásna.

„Pristane ti to" pochválil ju a pobozkal ju na líce.

„Tebe viac" venovala mu úsmev. „Nejdem neskoro, lebo som musela ešte s otcom niečo vyriešiť, tak troška meškám" Harry sa pozrel na hodinky a pokrútil hlavou.

„Si presná ako hodinky" usmial sa. Obaja sa rozlúčili s jeho mamou a zatvorili dvere. Nečakali dlho a pred nimi stálo čierne auto a z okienka vykukla blonďavá hlava.

„Tak čo? Ide sa pariť?" obaja sa usmiali, Harry otvoril Báši dvere a on si sadol na miesto spolujazdca. Niall po celý čas sledoval dievčinu, ktorá niečo písala na mobile. Zastavili pred budovou, kde všetko žilo a všetci vystúpili. Niall sa naklonil k Harryho uchu.

„Nepredstavil si mi tvoju kamarátku" zašepkal a Harry sa zasmial.

„Prepáč, Niall to je Barbora, Bári to je Niall, ten chalan zo školy" obaja si podali ruky.

„Teší ma Bára" usmial sa blonďáčik a jej líčka chytili červenú farbu.

„Aj mňa"

Harry iba pokrútil hlavou nad tými dvoma. Bolo vidno, že si padli do oka. Spoločne vošli do domu a ihneď do ich ušných bubienkov začala prúdiť hlasná hudba. Barbora s Niallom sa niekam vytratili a kučeravec si nalial do pohára priesvitnú tekutinu. Sledoval ju a rozhodoval sa, či ju vypiť.

„Neboj sa, nekusne ťa to" ozval sa za ním hlas a on ľakom podskočil. Pomaly sa otočil a pred ním sa objavila osoba s modrými očami a slizkým úsmevom. Tomlinson!