Dear Harry... /Lirry✔

2.

Ahoj :) len som vám chcela poďakovať za reads a hlasy :) moc ma to potešilo :) len tak ďalej :D máte tu nový dielik, tak dúfam, že mi dáte hlas a kľudne mi to môžete aj zkritizovať ;) nenahnevám sa :D :D dosť kecov :D prajem pekné čítanie a ospravedlňijem sa za chyby ;) 

P.S. Ten obrázok :33 nemám slov :3 je tam dokonalý :333 :DDDDDDDD

Kristin

............................................................................................................................................................................

Ako každé ráno sa Harry zobudil pre desiatou hodinou ráno. Pretrel si oči a pomaly ich otvoril. Chvíľu iba pozeral na biely strop a premýšľal čo dnes podnikne. Mohol by zájsť niekam. Napríklad do neďalekého mesta alebo sa zoznámiť s ľuďmi, ktorí tu žijú keďže tu strávi skoro celé prázdniny, než začne škola. To miesto, ktoré z duše nenávidí. Je plná namyslených bohatých spratkov, ktorí si myslia, že sú niečo viac a preto, že on je iný ako oni, tak ho nemajú radi. Nešikanujú ho iba sa s ním nebavia, pretože nemá rovnaký názor ako oni. Ale za to by ho nemali odcudzovať nie? Veď predsa žijeme na svete, kde má každý svoj názor a nikto mu ho nemôže vyvrátiť.

Postavil sa z postele a podišiel k oknu. Bolo krásne slnečno a obloha bola bez jediného mráčika. To treba využiť. Obliekol si plavky, vzal knižku a pár vecí a vybral sa si trocha zaleňošiť na pláž.

V celom dome bolo ticho. Žeby rodičia niekam odišli? Mal pravdu, na stole našiel malý odkaz.

Harry zlatko s otcom sme si šli prezrieť pamiatky, viem, že teba by to nebavilo. Spal si, tak som ťa nechcela budiť. V chladničke máš lievance s marmeládou. Dobrú chuť a uži si deň zlatko. Mamka xo.

Pousmial sa a z chladničky si vytiahol lievance. Vzal šľahačku a nakreslil na ne usmievavú tvár. Bol ako malý, ale miloval to. Keď bol ešte menší, tak mu mama vždy vravela, že sa nemá zaoberať takýmito maličkosťame, ale sústrediť sa na dôležitejšie veci, ako sú takéto hlúposti, jedného dňa totiž má prevziať otcovu firmu. Dojedol a vyrazil na pláž.

Posadil sa na lehátko a začítal sa do nádhernej knihy o láske. Vždy túžil stretnúť svoju životnú lásku, ale doposiaľ sa mu to nepodarilo. Vždy to skončilo sklamaním a zlomeným srdcom. Toto si už neprial a tak sa rozhodol nepútať sa k niekomu. Nechcel, aby to dopadlo znova zlomeným sklamaním. Ako malý počúval rozprávky od babičky, v ktorých to dopadlo stále rovnako. Princ dostal princeznú, chlapec zvíťazil nad čarodejníkom a zachránil princeznú do ktorej sa na prvý pohľad zamiloval. Stále dookola ten istý koniec, ale miloval ak mu ich babička rozprávala. V živote to bohužiaľ takto nebýva. Nie každý príbeh má šťastný koniec.

Chvíľku si čítal, potom sa rozhodol nakresliť krajinu a more. Vzal skicár a načmáral pár čiar, z ktorých začali vznikať obrysy a neskôr z toho bol ďalší obrázok do jeho zbierky. Prezeral si svoje dielo a trocha sa na to mračil. Niečo sa mu na tom nepáčilo.

Liam práve vychádzal z vody, keď si všimol chlapca s klobúkom na hlave. Bol mu povedomý, nevidel mu do tváre, bol zaujatý niečím čo kreslil. Chlapec si zložil okuliare a mohol tak vidieť dve smaragdy, ktoré ho tak uchvátili. Vzal uterák a išiel za ním. Harry sa zamračil akonáhle mu niečo zakrylo slnko a nič nevidel. Dvihol pohľad k osobe.Srdce mu na chvíľu prestalo biť. Pred ním stál vysoký brunet a usmieval sa na neho. Po tele mu stekali kvapky vody a vlasy mal mokré. Usmieval sa na chlapca ktorý pregĺgol knedlík v hrdle a odvážil sa niečo povedať.

„L-Liam" vykoktal a spomenutý sa znova usmial.

„Ahoj Harry"

„Ahoj"

„Môžem si prisadnúť?" prekvapený Harry iba prikývol a zatvoril skicár. Liam sa posadil a obzeral si mladšieho chlapca. Bol krásny. Neposedné kučery mal všade, bol rozkošný. Zavládlo medzi nimi ticho.

„Ako sa máš?" prerušil to hrozné ticho Harry.

„Ujde to a ty?" pozreli si do očí v rovnaký okamžik. Harry sa začervenal a sklopil pohľad.

„Ujde to" nevedel čo sa ho ma pýtať. Bol zhovorčivý typ, ale v prítomnosti niekoho ako je Liam sa hanbil.

„Ty kreslíš?" spýtal sa ho Liam pozerajúc na skicár v chlapcových rukách. Harry iba prikývol. „Smiem sa pozrieť?" znova prikývol a podal mu zložku s výkresmi pri čom sa ich ruky dotkli. Obaja si pozreli do očí. Liam sa na Harryho usmial a on mu to oplatil.

„Ale sú to len také nepodarky" varoval ho.

„Určite nie, tak sa na to pozrieme" Harry sledoval jeho tvár. Páčilo sa mu ako roztomilo nakrčil obočie a otáčal papier z rôznych uhlov. Harry sa zasmial.

„To bol taký pokus o kubizmus" Liam naňho nechápavo pozrel. Iba sa naňho pousmial a otočil svoj pohľad na more. Liam si prezeral obrázky prírody, ľudí a mnoho iného. Brunetovi vyčaril na tvári veľký úsmev fakt, že je Harrymu sympaticky. Na papieri bol totiž aj jeho portrét. Obdivoval ho za to, že ho dokázal tak dôkladne nakresliť a pritom sa videli sotva 5 minút.

„Wau Harry si v tom vážne dobrý. Tie obrázky sú nádherné. Mal by si sa tomu venovať" vrátil mu skicár.

„Ďakujem, ale podľa rodičov je to len strata času. Ich názor je taký, že na tomto svete je dôležité uspieť s dobrou prácou a nie strácať čas s takýmito somarinami, preto ma prihlásili na právnickú fakultu tu v Miami, čiže budem vlastniť otcovu firmu, keď budem starší, takže sa sem nasťahujem a budem tu študovať, samozrejme ak spravím prijímačky, ktoré sú za mesiac" smutne si povzdychol a očami skenoval výhľad, ktorý bude perfektný pre jeho ďalší obrázok.

„Podľa mňa nemajú právo rozhodovať čo je pre teba dobré a čo nie. Každý má žiť svoj život podľa seba a nie podľa druhých. Mal by si sa prihlásiť na umeleckú školu"

„Premýšľal som aj nad tým, ale nechcem ich sklamať, takže pôjdem študovať právo"

„Tak je to tvoja voľba, ale zahadzuješ svoj sen" Harry iba pokrčil ramenami a znova niečo čmáral do skicára. „Nechceš ísť so mnou na obed? Som tu sám a rád by som mal spoločnosť" usmial sa ma Harryho, ktorý naňho prekvapene hľadel, ale potom súhlasil. Nasadil si slnečné okuliare a vzal si veci. Liam sa snažil zabrániť nutkaniu chytiť ho za ruku. Harry mu bol sympatický, cítil k nemu náklonnosť, ale nechcel nič pokaziť, tušil, že to Harry asi necíti rovnako. Nenápadne zakukoval na jeho prenádherný úsmev s jamkami. Nedokázal o sebe povedať, že je zaľúbený, ale páčil sa mu.