Dear Harry... /Lirry✔

3.

Po príjemne strávenom dopoludní sa dvojica mladých chlapcov vybrala na prechádzku po pláži. Vysoký kučeravec práve rozprával nejakú historku z detstva, ale staršieho to vôbec nezaujímalo, pretože jediné čo vnímal boli clapcove pery, ktoré sa otvárali a zatvárali keď rozprával. Obidvaja sa zasmiali tej historke aj keď Liam netušil o čom bola.

Slniečko svojimi lúčmi poriadne hrialo a to chlapcov donútilo okúsiť slanú vodu. Mladší si vyzliekol tričko a utekal do vody sa schladiť. Brunet ho celý čas pozoroval a musel sa pousmiať nad rozkošnosťou kučeravca, ktorý sa snažil svoje mokré vlasy dostať z tváre.

„Tak ideš či čo?" usmial sa naňho. Neváhal ani chvíľu a rýchlo si zobliekol tričko, ktoré hodil niekam do piesku a utekal za kučeravým stvorením do vody. „A ty nechodíš do práce?" spýtal sa zvedavý mladík bruneta, pretože ho zaujímalo prečo chlapec ako on nepracuje. Určite už nechodí na strednú školu.

„No ja mám teraz prázdniny" venoval malý úsmev chlapcovi, ktorý skúmal jeho tvár akoby to bol ten najkrajší obrázok aký videl. Brunetovi zružoveli líca. Chlapcov pohľad ho robil nervóznejším než doteraz bol. „Asi by sme už mali ísť von" navrhol Liam a Harry sa naňho troška smutne zamračil, ale prikývol.

„Fajn, ale kto bude posledný platí tomu druhému zmrzlinu" vyplazil na bruneta jazyk a ten sa ihneď rozbehol čo najrýchlejšie. Kučeravec si to všimol a začal naňho špliechať vodu v snahe spomaliť ho. Liam sa šibalsky usmial a to znamená, že to neveští pre mladšieho nič dobré. Rýchlo sa snažil dostať von z vody, ale Liam ho zastavil a chytil okolo pása. Harry sa snažil vyprostiť z jeho zovretia a skoro sa mu to podarilo, lenže ešte stále boli vo vode a tak sa kučeravec pošpotal a skončil na zemi s brunetom nad ním. Smiali sa, ale pri pohľade do očí sa znova akoby zastavil čas. Hľadeli si hlboko do očí a malá chvíľka sa zdala ako celá hodina. Harry si všimol, že Liamov pohľad zablúdil k jeho perám čo viedlo k bozku, ale to on nechcel. Zatiaľ nie. Možno raz áno, ale nepozná ho a je na to ešte príliš skoro.

„Ehm...platíš mi zmzrku" vyplazil naňho jazyk a jemne ho zo seba zhodil. Brunet sa uchechtol a posadil sa vedľa neho. Spoločne sa pozerali na pokojné more a obaja premýšľali nad tým istým. Obaja mysleli na toho druhého. Po chvíli sa postavili a Liam kúpil kučeravému chlapcovi zmrzlinu, ktorá mu na tvári vyčarila nádherný úsmev.

„Nič lepšie som v živote nejedol" rozplýval sa mladý chlapec.

„Ty si vážne nikdy nejedol zmrzlinu?" prekvapene naňho hľadel brunet.

„Nie nejedol, rodičia mi vždy hovorili, že to nie je zdravé a že akurát z toho iba ochoriem" pokrčil ramenami a ďalej sa venoval lízaniu jahodovej zmrzliny.

„To ako vážne?" čudoval sa starší a druhý iba prikyvoval.

„To bolo výborné" usmial sa na Liama, ktorý ho s bradou podopretou dlaňami na stole sledoval a venoval mu pohľad s láskou v očiach. Harry iba sklopil pohľad a troška sa pousmial. Starši vložil jeho dlaň do svojej a pozrel mu hlboko do očí.

„Vďaka, že si so mnou strávil deň. Bolo to úžasné"

„To bolo" súhlasil mladší a pozrel sa na ich prepletené ruky.

„Zopakujeme si to?" Harry vložil aj druhú ruku do tej Liamovej a zosílil stisk.

„Určite" usmial sa a brunetovi sa rozžiarili očká.

„Kedy?" bola jeho ďalšia otázka.

„Tak ja neviem ja mám vlastne čas hocikedy mohli by sme..." nestihol to dokončiť, pretože mu Liam skočil do reči.

„Čo zajtra?" kučeravec sa usmial a prikývol. Rozlúčili sa s tým, že sa zajtra stretnú na tom istom mieste ako dnes. Obaja sa pobrali domov s prekrásnym pocitom a myšlienkami na toho druhého.

Takto sa stretávali každý deň, skoro dva týždne. Harry začínal pociťovať niečo viac k brunetovi, ale bál sa to dať najavo, pretože si myslel, že on to necíti rovnako. No mýlil sa, pretože Liam prepadával čaru kučeravých vlasov a dvoch krásnych zelených očí každým dňom viac a viac.