Dear Harry... /Lirry✔

4.

Beh pri východe slnka bola Liamova najobľúbenejšia činnosť. Vtedy bol iba on a ten prekrásny pocit. Nohy sa mu pri dotyku zarývali do mokrého piesku a to on miloval. Práve bežal okolo jedného z menších plážových domčekov z ktorého sa ozýval krik a následne z neho vybehol chlapec s kučeravými vlasmi. Ihneď sa zastavil a bežal za ním. Chlapec sa zastavil a klesol do piesku. Liam si všimol slzy v jeho očiach a pri pohľade na zraneného chlapca ho bodlo pri srdci. Zosunul sa k nemu a silno ho objal. Iba plakal a plakal, ale to Liamovi nevadilo. Nepotreboval vedieť čo sa stalo. Vedel, že to chlapca veľmi ranilo a to mu stačilo. V očiach sa mu zaleskli slzy, ktoré ihneď zahnal. Trápilo ho vidieť ho takto a tak ho iba objímal. To bolo to čo potreboval. Liamovo silné objatie. Zaryl hlavu viac do jeho hrude a po chvíli sa odtiahol. Pozrel sa do hnedých očí chlapca v ktorých videl nežnosť.

„Ďakujem" brunet sa pousmial a pobozkal chlapca do vlasov.

„Nemáš zač, ja tu budem vždy pre teba. Ak budeš čokoľvek potrebovať" nadvihol chlapcovu bradu a pozrel mu hlboko do očí. Harry pozbieral všetkú odvahu a pritisol svoje pery na pery druhého z dvojice. Nebol to taký vášnivý bozk ako vo filmoch. Ale bol to jemný malý bozk, pri ktorom sa ich pery jemne dotýkali. Nepotrebovali viac. Malý nevinný bozk stačí na to, aby si obaja uvedomili svoju lásku. Obaja sa pri odtiahnutí na seba pozreli a usmiali sa. Vysoký brunet pomohol iba o hlavu nižšiemu chlapcovi na nohy a ruka v ruke sa vydali preč. Aspoň na chvíľu chceli uniknúť z reality. Iba dvaja ľudia ktorí sa ľúbia a nepotrebujú to nejako dokazovať. Stačí, že to obaja vedia. Nič viac nepotrebujú.

***

„Mal by som už ísť" povedal mladší z dvojice, pričom ten starší smutne našpúlil spodnú peru. Harry sa pousmial nad rozkošnosťou jeho priateľa. Priateľ. To je to slovo, ktoré si myslel, že už nikdy nevysloví.

„Ešte nie prosííííím" pozeral sa na neho smutnými očkami štenaťa. No kto by mu odolal?

„Rád by som ostal, ale mama sa o mňa určite bojí. Zmizol som skoro na celý deň. Takže by som mal ísť" smutne sa usmial. Brunet ihneď pritlačil mladšieho na skalu pod útesom, kde sa práve nachádzali. Bolo to tu prekrásne. Voda narážala na skaly a slnko zapadalo.

„A keď ťa nepustím?" šibalsky sa pousmial starší z dvojice.

„Budeš musieť"

„A ak nie?" stále sa zapieral rukami pri hlave chlapca v úmysle nikam ho nepustiť.

„Hm...neviem, ale mal by si" žmurkol naňho mladší a Liam si povzdychol.

„Tak dobre, ale za pusu" Harry pobavene pokrútil hlavou a vyhupol sa na špičke pričom venoval staršiemu malý božtek na pery. Chcel sa odtiahnúť, ale starší si ho pritiahol bližšie k sebe, čím prehĺbil ich bozk. Harry sa usmial do bozku a ruky zaplietol do brunetových vlasov, za ktoré mierne potiahol. Liam iba zamručal a odtiahol sa. Harry sa usmieval ako slniečko. Niet divu, keď má pred sebou dokonalého človeka s tými najžiarivejšími hnedými očami a prekrásnym telom, ktorého môže nazývať svojim priateľom.

„Čo tak na mňa pozeráš?" opýtal sa ho Liam a oprel svoje čelo o Harryho.

„Stále nedokážem uveriť" zasnene zavrel oči.

„Čomu?" brunet ho pobozkal na čelo a on otvoril oči.

„Že som ťa našiel a že sme spolu" brunet sa na svoju polovičku láskyplne usmial a zabalil ho do objatia.

„Ani ja, príde mi to ako sen"

„Ale nie je" Harry sa pozrel do Liamových očí.

„Ani zďaleka" obaja sa usmiali a venovali si pár nežných bozkov.

Večer sa chýlil ku koncu a nálada oboch z dvojice bledla. Liamovi preto, lebo za chvíľu bude musieť Harrymu priznať svoje tajomstvo a bojí sa, že o neho príde a Harrymu preto, lebo sa musí vrátiť naspäť domov za rodičmi, ktorých nechcel vidieť aspoň pár dní a bude si musieť vypočuť ďalšie hádky. A takto kráčali dvaja zamilovaní chlapci v tichosti s prepletenými prstami a vznášali na oblaku zvanom láska. Ale aj láska niekedy končí alebo nie?