Dear Harry... /Lirry✔

12.

Ahoj, takže budem znova pridávať časti, ale teraz dopisujem OA, tak Lirry nebude často, ale raz za dva týždne to určite bude ;)

Ďakujem, že ste počkali :)  ospravdelňujem sa za chyby :)

All the love

Kristin

***

Modroočko si ho premeral od hlavy po päty a uškrnul sa. Pristúpil k nemu bližšie, vzal mu z rúk pohár a na jeden glg ho vypil. Kučeravec ho sledoval a trošku od neho poodstúpil.

„Vidíš, nekusne" znova sa široko usmial, nalial do pohára ďalšiu tekutinu a podal to chlapcovi. „Teraz ty, len sa nadýchni a rýchlo to do seba šupni" nesmelo si vzal pohár do rúk priložil si ho k ústam, nadýchol sa, no odtiahol sa. Brunet pobavene pokrútil hlavou na znak, že to vedel. Harry si pripadal ako slaboch a preto ani nerozmýšľal a vlial číru tekutinu do hrdla. Modroočko sa na chvíľu prestal smiať, no pri pohľade na kyslý výraz na kučeravcovej tvári sa znova rozosmial. „Nikdy si nepil, čo?" odpoveďou mu bolo nesúhlasné pokrútenie hlavou. „Som Louis. Louis Tomlinson" natiahol k nemu ruku.

Harry chvíľu váhal, ale nakoniec ju prijal a potriasol si s ním.

„Harry"

„Harry" zopakoval brunet a usmial sa. „A ďalej?"

„Styles"

„Tvoji rodičia vlastnia firmu Stylsových?" opýtal sa po chvíli.

„Áno" odpovedal mu a sklopil pohľad. Všimol si, že sa stále držia za ruku a rýchlo tú svoju odtiahol. Očervenel a sledoval svoje topánky. Momentálne to bola tá najzaujímavejšia vec. Louis sa usmial nad myšlienkou, že je z neho nervózny.

„Tak Harry Styles, venoval by si mi jeden tanec?" prstami dvihol jeho bradu a donútil ho pozerať sa naň.

„Netancujem"

„Ale kvôli mne! No ták jeden tanec, prosím" našpúlil peru a vyčaroval ten najlepší psí pohľad aký vedel. Harry naň pozeral a mierne sa pousmial. Jeho psí pohľad bol rozkošný. Veľké modré oči a k tomu ten dokonalý kukuč.

„Myslel som to tak, že to neviem" sklopil pohľad, ale Louis zopakoval to isté a vzal jeho bradu medzi palec a ukazovák.

„Tak ťa to naučím" venoval mu úsmev. Harry pokrútil hlavou. „Len to skús, je to fakt sranda" nechal sa nahovoriť od bruneta, kopol do seba ďalší drink a nechal sa odviesť na parket. Výhodou bola tma, takže nikto nemohol vidieť jeho pokusy o tanec. Jedine Louis, ktorý sa usmieval ako slniečko. Pristúpil, čo najbližšie a obmotal ruky okolo Harryho pásu. Mladší mu ich dal preč a brunet si iba povzdychol. Obaja sa hýbali v rytme hudby a nespustili zo seba pohľad ani na chvíľu. Niečo bolo na Louisovi ako magnet, čo nútilo kučeravca sledovať jeho modré oči. Ani si nevšimol ako a už tancovali v tesnej blízkosti. Brunet opatrne položil ruky na chlapcove boky a na jeho prekvapenie, ho neodstrčil. Sám pre seba sa usmial a pomaly sa prisúval viac k telu mladšieho. „Tak vidíš, ide ti to" šepol mu do ucha, na čo chlapec reagoval trhaným nadýchnutím. Louisova blízkosť bola nebezpečná, ale príjemná. Túžil po dotykoch, ale nie od Louisa. Preto sa odtiahol v rovnaký moment ako dozneli posledné tóny práve hrajúcej skladby.

„Ehm...no...dík za tanec, myslím, že...eh...že pôjdem" rýchlym krokom sa vydal smerom k vchodu. Vzal sa kľúčku, ale než stihol otvoriť dvere, ho niekto jedným pohybom prevrátil chrbtom k dverám. Prudko sa nadýchol a vystrašene sledoval modré oči hľadiace do tých jeho.

„Ak si myslíš, že ťa pustím takto v noci domov a ešte k tomu samého, tak to sa mýliš" pousmial sa na chlapca, ktorý naň nechápavo pozeral a pustil jeho lakeť, ktorý doteraz držal. „Poď, odveziem ťa, teda ak chceš? Nerád by som ťa nechal potulovať sa v noci po uliciach"

„Tak dobre" vydýchol Harry a následoval bruneta k jeho autu. Ten mu otvoril dvere a nechal ho nastúpiť. Zabuchol za ním dvere, obišiel auto a nastúpil.

Po 10 minútach cesty počas ktorej medzi nimi nepadlo ani slovo, zastavili pred domom Harryho rodičov. Kučeravec mu poďakoval za odvoz, otvoril dvere a chcel vystúpiť, ale ruka na jeho stehne ho zastavila. Pozrel sa do Louisovej tváre a čakal vysvetlenie. Rýchlo ruku stiahol, nechcel ho nejako vystrašiť.

„Ja len, nezašiel by si so mnou niekam?" venoval mu neodolateľný pohľad dúfal, že to na chlapca zaberie.

„Myslíš rande?" vydesene sledoval mladíka, ktorý mu položil otázku, ktorá mohla znamenať len jedno.

„No hej, ale keď nechceš, tak kľudne stačí len kamarátsky obed, keď" snažil sa ho presvedčiť, že s ním nemá nič v pláne.

„Neviem, či je to vhodné" Louis sa zamračil. „Mám priateľa"

„Ou aha, veď vravím kamarátsky obed, a kde je ten tvoj priateľ? Mal by byť s tebou, nie?"

„Tak dobre teda, no on...on je..." odmlčal sa a zrak odvrátil na prírodu vonku. Po tvári mu stiekla slza, ktorú zotrel než by si to Louis stihol všimnúť. „...on tu teraz nie je" dopovedal po chvíli a stále sledoval prírodu spoza okna.

„Aha, to ma mrzí" Harry prikývol a mierne sa pousmial sa bruneta, ktorý mu úsmev oplatil. „Takže zajtra?" kučeravec sa nechápavo zatváril. „V škole"

„Ah, jasné, tak sa maj a dobrú noc"

„Dobrú" šepol Louis sledujúc chlapcovu postavu miznúcu za dverami domu.

Harry vystúpil a rýchlym krokom došiel pred dvere, odomkol, vbehol do izby, zavrel dvere a zvalil sa na posteľ poddávajúc sa ďalším slzám, ktoré boli spôsobené modroočkovými slovami: „Mal by byť s tebou" Znova myslel na Liama, na jeho oči, dotyky, bozky, objatia a to, že on je niekde na opačnej strane sveta bojujúc za ich krajinu, zatiaľ, čo on tu leží a plače. Sú od seba veľmi ďaleko, práve teraz keď ho potrebuje čo najviac a Harry nejako vedel, že tým sa vzdiaľujú čoraz viac a že ho stráca...