Dear Harry... /Lirry✔

10.

Prešlo presne 14 dní a dnes sa mal Harry dozvedieť či ho prijali alebo nie. S otcom sa od toho dňa nezhovárali a on ho dokonale ignoroval. Kučeravcovi to bolo ľúto, ale jeho prioritou bolo dostať sa na umeleckú školu a splniť si tak svoj sen. Nechcel, aby mu už riadil život, je to predsa jeho rozhodnutie a jeho voľba.

Nervózne sa prechádzal po miestnosti a kúsal si do pery. Domom sa rozozvučal zvonček, ale on to ignoroval. Počul kroky bližiace sa k jeho izbe a otvorenie dverí.

„Mami, povedal som ti, že chcem mať pokoj a premýšľať"

„Ou, tak ja sa stavím inokedy" povedal jemný dievčenský hlas s úsmevom na tvári. Otočil sa na usmievajúcu dievčinu vo dverách. Za tých pár dní sa stretávali skoro každý deň. Barbora mu dávala najavo, to že je tu s ním a že jej môže veriť vo všetkom. A Harry jej veril, pretože sa veľmi zblížili a stala sa z nich nerozlučná dvojka.

„Bára!" vykríkol a silno ju objal. „Konečne si tu! Tak ako si dopadla? Prijali ťa?" odtiahol sa a spolu sa posadili na posteľ. „A čo to držíš za chrbtom" naklonil sa, no jej ruka mu v tom zabránila.

„Tak aby som ti odpovedala" zasmiala sa. „Áno prijali ma, že váhaš, stačilo, že som tam vošla a bola som hneď prijatá" usmiala sa a Harry s ňou.

„No to pochybujem, nerob si žarty"

„Nerobím, fakt ma prijali"

„To je úžasné" silno ju objal a rukou sa snažil chytiť papier, ktorý držala za chrbtom.

„Hej!" zasmiala sa a odstrčila ho od seba. „Dobre teraz ty tak ako?" kývla na znak, aby hovoril.

„No ja čakám na výsledky" povzdychol si.

„ Viem a preto som aj tu, ale aj kvôli tomuto" zamávala bielou obálkou pred jeho očami. „Ale ja som myslela to s Liamom" úsmev mu klesol a zahľadel sa pred seba.

„Nijako...neozval sa"

„Vážne? A čo je potom toto?" ukázala na obálku, ktorú držala v rukách. Harrymu sa rozžiarili oči a priskočil k nej.

„Je to od neho?" vyzvedal a ona iba prikývla. „Kedy prišiel?"

„Včera večer" podala mu ho a sledovala ako sa posadil s malým úsmevom na tvári, pomaly otváral obálku, vytiahol z nej biely papier a roztvoril ho.

Drahý Harry,

Neviem ako začať...Včera som dostal tvoj list. Čítal som si ho asi desať krát.

Tak veľmi mi chýbaš, ani nevieš ako. Nemám veľa času a preto tento list bude krátky, prepáč mi to, ale ver, že tvoj list si nechám pri sebe, aby som mohol na teba spomínať.

Chcem, aby si vedel, že ťa milujem a to veľmi, každý deň, hodinu, minútu, sekundu myslím na teba a nedokážem ťa dostať z hlavy. Stále vidím tvoju usmievavú tvár.

Keď som tam vonku, tak myslím len na to, že to robím kvôli tebe, aby som sa k tebe čo najskôr vrátil a spolu si založili malú rodinku. Chcem ťa už vidieť a preto by som mal na teba malú prosbu.

Poslal by si mi s tvojím ďalším listom tvoju fotku? Pretože ja žiadnu nemám a chcem ťa mať aspoň takto so sebou.

Tak to je všetko zatiaľ, neboj sa keď sa vrátim, tak ti všetko vynahradím a vezmem ťa aj na koniec sveta.

Milujem ťa

Liam

Čiernovláska sledovala chlapca sediaceho na posteli. Plakal a usmieval sa. List si položil na kolená a utrel si slzy. Pozrel sa na ňu a usmial sa.