Láska je ako nenávisť

17# Niečo nieje v poriadku.

20. Február  : 

Harry a ja sme naozaj dobrý kamaráti. Sme spolu stále. Či v škole alebo v práci a vo voľnom čase. 
občas u nás prespí a niekedy aj ja uňho. Naše partie sa vďaka nám dvom dali dokopy. Na začiatku boli nejaké rozpory no napokon sa dalo všetko na poriadok. Sme jedna veľká parta dobrých priateľov. Veľa sa nasmejeme 
S Niallom je to ťažšie. Píšeme si spolu no nie veľmi často. Začína byť dosť slávny. Dosť často sa teraz objavuje  na titulnej strane každého teen časáku. Dokonca je tam aj v spoločnosti nejakých slávnych herečiek a speváčiek. Vtedy žiarlim. Nič s tým ale neurobím. Asi je to jeho práca. Nedávno dokončil svoju pieseň a tak mám naplánované, že cez jarné prázdniny pôjdem za ním. Prázdniny sú o necelé 2 týždne. Neviem sa dočkať. Ešte nikdy som tam nebola. Tak ako sa teším, sa aj bojím. Je to veľké mesto a veľa ľudí. Síce sa to nezdá, no v prítomnosti veľa ľudí mi nieje najlepšie. Je to zvláštne, ale videla som Michaela s nejakou babou. Objímali sa a vyzeralo to tak, že spolu chodia. Možno mi už konečne dá pokoj. Hádam som to nezakríkla.  

Ráno vstanem na zvuk otravného budíka. Idem ho vypnúť. Natiahnem ruku. No než som ho sama stihla vypnúť, niekto ma predbehol. No a hádajte kto? 
"Dobré ránko Ruženka." povedal pobavene známi hlas. Otvorila som oči a hneď ich aj zavrela. Ranné slnko mi vypálilo zrak. Stihla som sa ale pozrieť na človeka vedľa mňa. 
"Harry čo chceš?" ospalo som zo seba vydala. Otvorila som oči a pretočila sa na druhý bok.
" Prišiel som ťa vyzdvihnúť. Zabudla si?" pobavene sa zatváril a odtrhol zo mňa prikrývku.
" Čože? Aký je dnes deň? A koľko je vôbec hodín?" moja mysel je ráno totálne vypnutá. 
" Je streda , pol ôsmej a za 10 minút musíme byť v škole!" 
" Čože? To si robíš srandu?" vyletela som z postele ako namydlený blesk a namierila si to rovno o kúpelne. Urobila som rannú hygienu a prezliekla sa. Konečne som pripravená. Vyšla som z kúpelne a pozrela sa na Harryho, ako sa na mne zabáva. 

" Čo je ti smiešne?" udivene som sa naň pozrela. 
" Ty!" povedal pomedzi smiech.
" Hm...?" nemala som tušenie, čo sa deje. 
" Si tak naivná!" stále sa smial. 
" Čo prosím????" 
" Je len pol siedmej!" vykríkol pomedzi smiech. "Máme ešte hodinu čas!" ja ho zabijem!
" Harrold Edward Styles ja ťa zabijem!" zakričala som naň pozerajúc sa na hodiny. Hodila som po ňom vankúš. Bola som totálne naštvaná. "Ešte som mohla pol hodinu spať!" vyčítala som mu. 
" Prepáč. Keď ty si mi dala takú skvelú príležitosť." povedal a znovu sa začal smiať. No super ešte stále sa smeje. Hodila som po ňom aj druhý vankúš. Zrazu sa začala vankúšová bitka. Netrvala veľmi dlho. Bola som hladná a tak som vyhlásila mier. Išli sme dole naraňajkovať sa. Dala som si jogurt a cereálie. Urobila som nám kávu a Harry si dal nejaké pečivo. Po raňajkách sme sa obuli a išli k autu. Cesta autom bola celkom dobrá. Spievali sme si piesne čo hrali v rádiu.

 Pred školou sme sa stretli s našou partiou a išli ku skrinkám. Prvú hodinu sme mali spolu - hodinu Herectva. Sadli sme si pokope. Čakali sme na bosého učiteľa, ktorý má vo zvyku meškať. " Prečo stále mešká?" opýtala sa Jade nahnevane. 

" No veď vieš, je to učiteľ má veľa povinností." povedala Tori. 
" Myslíš že ich má toľko každý deň?" poznamenal Back.
" Ani neviem. Ale vážne prečo chodí neskoro každý deň? " už sa zdesila aj Tori. 

Vyvalili sa dvere a v nich stál náš bosí učiteľ. Chcel sa postaviť na stupienok ale zakopol. Trochu som sa zasmiala. Bolo to dosť epické. " Naozaj sa smeješ práve ty?" povedal Harry smerom na mňa. Zabijácky som sa naň pozrela. On sa len usmial a žmurkol na mňa. Hodina bola fajn a celkom sranda. 
Ostatné hodiny sme mali zvlášť ale na obede sme si sadli všetci spolu.
Sedeli sme jeden na druhom. Bohužiaľ sme v jedálni mali malé stoly. Na obed som si dala dva sendviče so šunkou a pomarančový džús.
"Dnes idem cez poslednú hodinu preč. Budeš si musieť zaistiť odvoz sama. Hádam ti to nevadí." povedal Harry a odhryzol si z jablka.
" Nie v poriadku. Rada sa prejdem aj pešo." zaujímalo by ma kam ide. Je to vlastne jeho vec a tak sa nebudem vypytovať. 
" Dobre . To rád počujem." usmial sa a jemne ma buchol do ramena.  Do obedovali sme a išli späť na vyučovanie. Po obede som mala ešte tri hodiny. 

"Konečne idem domov."  Povedala som si v duchu a vzala si veci zo skrinky. Rozlúčila som sa pred školou s ostatnými. Naposledy sme si zakývali a  vydala sa som na cestu domov po školskom parkovisku. 
Prechádzala som okolo rôznych áut. Jedno bolo celé čierne a dosť veľké, dokonca aj sklá malo čierne. Rýchlo som prešla okolo neho. Za mnou som zrazu počula naštartovať motor. Pomaly a nenápadne som sa otočila. Bolo to to strašidelné auto. Zrýchlila som chôdzu. Občas som sa poobzerala za seba či to auto nevidím. Bohu žiaľ ma stále nasledovalo. Ešte viac som zrýchlila, dokiaľ som do niekoho nevrazila.

Bol to Nick. 
" Čo sa deje Cat?" ustarostene sa na mňa pozrel. " Emm..... Ale nič." povedala som hladiac za seba. 
" Nechceš odviesť domov?" opýtal sa ma. Ja som bez zaváhania súhlasila a išla smerom k jeho autu. 
Keď sme konečne sedeli v aute opadol zo mňa strach. No nie veľmi nadlho. Uvedomila som si, že ešte stále môže byť to auto niekde v blízkom okolí.
" Naozaj si v poriadku?" pozrel na mňa Nick svojim ustarosteným pohľadom. 
" Naozaj!" pripútali sme sa a Nick naštartoval. 
" No dobre. Ako myslíš." povedal. Sám neveril, že som v poriadku. Cesta bola tichá. Mne to celkom vyhovovalo. Nemala som náladu na otázky. Vlastne som nemala náladu na nič. 
Odviezol ma pred dom a rozlúčili sme sa. Išla som hneď hore do izby a zatvorila dvere. 
 Cítila som sa konečne v bezpečí. Ľahla som si a snažila sa zaspať.

Zobudila som sa o pol šiestej. Išla som dole navečerala som sa a išla von prejsť sa. Obliekla som si tepláky a tričko s krátkym rukávom, na to som si dala sivú mikinu so zipsom a obula si tenisky.
Vybehla som aj s mobilom a slúchadlami v ušiach.  Išla som po Niallovej ulici ako vždy. Namierila som si to ku kaviarni k centru mesta. Pol cesty som bežala a druhú polku chodila. Zrazu som uvidela to isté auto, ktoré ma prenasledovalo (aspoň som si to myslela) po škole. Zrýchlila som tempo. Bola som na opačnej strane ako je kaviareň. Pred ňou boli chalani Louis, Liam a Zayn. Keď ma uvideli zakývali mi a ja im. Chcela som ísť za nimi a šla som prejsť cez prechod. Nestihla som prejsť na druhú stranu. Len som počula šmik auta a videla ako sa na mňa rúti. A potom už len tma. 

Ahojte. :) Prepáčte, že to vždy tak trvá s novou časťou. Stále niečo sľúbim a nič z toho. Mala som veľa nápadov, ako to bude pokračovať a tento vyhral. Som rada za každé pozretie, koment a hlas.
Majte sa a užívajte! :D