Láska je ako nenávisť

16# Zvláštny večer.

Zrazu som ho tam uvidela stáť. Bol opretý o kuchynskú linku. Z jeho pohľadu sa nedalo vyčítať, ako sa cíti.

" Čo tu robíš Harry?" opýtala som sa nechápavo. 
" Zabudol som si tu svoju bundu. Tvoja mamina ma pustila dnu. Pozvala ma zajtra na večeru." povedal a uškrnul sa.
" Aha. A prídeš?" bola som zvedavá. Sama som nevedela, či by som chcela aby prišiel .
" Ešte neviem. Mal by som?" priblížil sa ku mne, tak blízko, že sa nám naše dýchanie navzájom  zrážalo. Začalo mi byť silno srdce. Bála som sa že si toho všimne. Necítila som k nemu nič viac ako priateľstvo a tak som to nechápala. Pozrela som sa mu do jeho zelených očí a povedala : " Toto mi nerob." chcela som zanechať kamennú tvár no nechtiac som sa usmiala. 
" Prečo? Tebe sa to páči." šibalsky sa usmial.
" Si tak domýšľavý." povedala som stále hladiac do jeho očí. Priblížil sa tak blízko, že sme sa jemne dotkli perami. Nič sa nestalo. 

Odtiahol sa a vydal sa preč z kuchyne. Otočil sa a povedal " Tak zajtra večer!" usmial sa a odišiel. 
Bože. Prečo mi toto musí robiť? Takto ma ničiť. V jeho prítomnosti sa cítim nejako zvláštne. Neviem či k nemu niečo cítim, ale je to najzvláštnejší pocit na svete. Možno budem mať zajtra večer príležitosť opýtať sa ho, prečo sa správa tak, ako sa správa.

Napila som sa a vzala Bennyho na prechádzku. Išli sme ako vždy okolo Niallovho domu a namierili si to do parku. Park bol nezvyčajne prázdny. Aj keď dnes bolo poriadne teplo, že sa ani nečudujem. Určite išli všetci na pláž, alebo sú doma, v bazéne. Je veľa možností ako sa v takýto horúcich dňoch ochladiť. Tu je horúco. No v New Yorku je teraz okolo nuly, ak nie pod bodom mrazu. Veď je len polka januára. Chudák Niall tam musí trpieť takú zimu. Po prechádzke som sa vrátila domov, osprchovala som sa, navečerala, prezliekla a išla spať. 

Na druhý deň ráno som vzala do ruky mobil a pozrela sa na hodiny. " Čože! To je už 11?!" vykríkla som vstala a  prezliekla sa. Na raňajky som nemala čas. Išla som rýchlo do práce. To je nezvyčajné. Harry je v práci skôr ako ja. A aj Nick je už tu. Určite sa mi budú vysmievať, že idem neskoro. Alebo?
" Ahoj. Ako sa máš?" prišiel za mnou Nick s úsmevom a hneď ma objal. Nebol to len úsmev, ale posmech. Objatie nebolo veľmi dlhé.
" Ahoj. Dobre. Prepáč, že som dnes prišla neskoro." povedala som rýchlo a udivene.
" To je v poriadku." povedal a znovu sa zasmial. Odišiel do svojej kancelárie. 

Pozrela som na Harryho a ten sa tiež smial od ucha k uchu. Ostatný ľudia si tiež niečo šuškali.
" Bože čo ti je smiešne?" netušila som, čo sa deje.
" Ty!" povedal pomedzi smiech. 
" Čože?" nechápavo som sa naň pozrela. 
Harry sa trochu upokojil a povedal " Pozri sa na seba." podal mi tácku v ktorej som videla svoj odraz.
Zdesila som sa, keď som sa uvidela. Moje vlasy boli totálne strapaté. Nestihla som nielen raňajky, ale aj učesať sa." To si mi nemohol povedať hneď."  zasmiala som sa a chytila utierku, ktorou som šľahla Harryho. Prišiel ku mne vzal mi utierku z ruky. Svoju havu si oper o tú moju a povedal. " Nie!"
Na to som sa naň nahnevala a odišla do miestnosti pre zamestnancov, aby som sa prezliekla a učesala. Rovno som si spravila cop.  Dnes nebolo veľmi veľa ľudí. Skoro stále som prekecala s Nickom a s Harrym. Potom prišli  chalani, ktorý sem chodia pravidelne. Vraj chodia kvôli skvelej káve a obsluhe. Volali sa Liam, Louis a Zayn.  Usadili sa. Išla som hneď za nimi. 
"Ahojte. Ako sa dnes máte?" prišla som s úsmevom. 
" Ale, ale naša obľúbená čašníčka." povedal Zayn a usmial sa 
" Keď nás obsluhuješ ty, tak sa máme skvele a čo ty?" povedal Liam pokojným a zvodným hlasom. Tiež sa usmial. Louis bol nezvyčajne ticho. 
" Ja sa mám dobre. Tak čo to bude?" bola to zbytočná otázka. Vždy si objednávajú to isté
" Tak ako vždy." konečne niečo povedal aj Louis. Mierne sa usmial. Jeho úsmevu som veľmi neverila. 
" Hneď vám to donesiem." s touto vetou som od kráčala a išla im pripraviť kávu. 
Keď som spravila kávu, išla som im ju zaniesť. No kto tam nebol. Harry už sedel u nich v boxe vedľa Louisa. Priniesla som im ju " Nech sa páči." povedala som a vydala sa na odchod od ich stolu. Zastavil ma Liam a ostatný sa pridali. Chceli aby som s nimi ostala. Tak som poslúchla a pozorovala som ich. 

Na konci zmeny som sa išla prezliecť. Bol tam aj Harry. Práve si dal dole tričko. Mala som možnosť na chvíľu poobzerať si jeho tetovania. Nevadilo mi, že tam bol a tiež som sa začala prezliekať.
Pozeral sa na mňa a šibalsky sa usmieval. " Čo je?" opýtala som sa a hneď si dala a seba tričko.
" Nič, nič." povedal. " Ozaj si tu autom?" opýtal sa ma.
" Áno. Prečo?" nechápala som.
" Ty si zabudla? Mám ísť dnes k vám na večeru. Nemám tu preto svoje auto a dúfal som že ma odvezieš." povedal pre mňa polopatisticky, ako keby som bola nejaký retard a zasmial sa.
" Jejda. Úplne som zabudla. Prepáč. Áno z veziem ťa." nechápem, ako som mohla zabudnúť.
" Ešte vezmeme domov nejakú kávu a pečivo a môžme ísť."

Tak sme ich vzali a naložili do auta. Harry bol zlatý a pomohol mi s nimi. Cesta bola celkom pokojná. Počúvali sme rádio a spievali si. Takto sa mi páči. Keď je v pohode, nič na mňa neskúša a ani nieje urazený. Páči sa mi keď sa spolu kamarátsky zhovárame.  Prišli sme domov a pozdravili sa. Včera bude o pol šiestej. Bolo ešte len pol 5, takže sme položili veci do kuchyne a išli si sadnúť do mojej izby. Išla som do kúpelne osviežiť sa. Hneď ako som sa vrátila. Videla som ako mi Harry leží na posteli. 
" Harry vstaň." bola som unavená a chcela som si ľahnúť.
" A čo čarovné slovíčko?" On sa v tom snáď vyžíva!
" Prosím." fakt ma to nebavilo.
" Nie." takže on trucuje hej?! No ok má to mať. Vzala som deku čo bola pod ním a potiahla som ju tak silno, že Harry zletel na zem. Začala som sa smiať a hneď som si ľahla na posteľ, kým vstane. 
" No ha ha ha. Nechápem čo je tu smiešne." Sarkasticky sa zasmial. Ľahol si vedľa mňa a začal ma štekliť. " Takže ty takto hej? Tu máš dôvod na to, aby si sa smiala." povedal a neprestával ma štekliť na bruchu. Smiala som sa tak, že som skoro nevydala ani hlas. Strašne ma bolelo brucho a slzili mi oči. Konečne po asi 5 minútach prestal. Zdalo sa to ako večnosť. Len tak sme vedľa seba ležali a pozerali sa do steny. Harry ležal veľmi blízko a jeho ruka bola nad mojou hlavou. V tej chvíli som bola šťastná. Chcem s ním byť len kamarátka. Nič viac a nič menej.  
Harry sa zrazu posadil a povedal " Na veky najlepší kamaráti."
" Na veky najlepší kamaráti." Tiež som sa posadila a povedala. Hneď na to sme sa objali a zas si ľahli. Nechcela som sa ho už nič pýtať. Sme najlepší kamaráti a časom sa to sama dozviem.  

Čas večere. Zišli sme dole a usadili sa oproti sebe.   Dnes s nami sedel dokonca aj Thomas. To bolo naozaj neobvyklé. Harry a Thomas si celkom sadli. Bolo fajn vidieť ich takto. Mamina a ocino sa bavili spolu a ešte sa nás pýtali na prácu a školu. Len sme tak po sebe pozerali. Zdalo sa im to divné a tak si mamina neodpustila otázku " Vy spolu chodíte?" 
Ostali sme obaja v miernom šoku. " Emm....... No ...... Nie." obaja sme sa nejako vykoktali. 
" Sme len kamaráti." povedala som.
" Najlepší kamaráti." opravil ma Harry a usmial sa na mňa. 

Pokračovali sme v jedení. " Bolo to naozaj skvelé" povedal Harry vtieravým tónom mojej mamine, keď sme dojedli. Ale čo, aspoň sa snaží byť milí. Harry bol taký láskavý a pomohol mi s riadom.  
"Idem ešte von s Bennym!" oznámila som.  " Idem s tebou" povedal a rozlúčil sa s rodičmi a Thomasom. Vzala som Bennyho vodítko a išlo sa von. Rovno som vykročila cestou smerom k Niallovmu domu. Vždy ma tam niečo ťahá a to niečo je spomienka na Nialla. Aj s Harrym po boku sme prechádzali jeho ulicou. Pri Niallovom dome som spomalila tempo. Chvíľu som zastala presne pred bránou a pozrela sa do okna jeho izby.   

  " Chýba ti že?" opýtal sa ma Harry. Ja som bola ticho a zahľadela som sa do jeho okna.
" Ozval sa ti už?" vyzvedal. "Áno. Ale je mi ešte smutnejšie, po tom čo sa vrátil a zas odišiel."
mala som už slzy na krajíčku.
" Počkať! Ako, že sa vrátil a zas odišiel?" hodil na mňa udivený výraz.
" Prišiel za mnou na Silvestra. Strávili sme spolu noc a ráno zmizol. Neostalo po ňom nič."
" Aha, tak to som nevedel." povedal udivene a smutne? Objal ma, chytil za ruku a kráčali sme ďalej. 

Odprevadila som ho domov a ja som išla tiež už domov. Z celého dňa som bola totálne unavená. Prišla som domov. Prezliekla som sa do pyžama a išla do postele. Na posteli bol položený netbook a tak som sa rozhodla si ešte skočiť na facebook.  Nial mi dnes nič nenapísal. Ale prišla mi správa od Harryho. " Poď skype." to bolo všetko čo tam stálo.  Ok. Zapla som skype a hneď mi prišiel hovor. 
Harry bol už tiež prezlečený v pyžame a ležal v posteli. Tiež som si ľahla a netbook som si dala k hlave na vankúš. " Ahoj." pozdravil sa a usmial tak, že sa mu ukázali jamky. " Ahoj" odzdravila som sa mu.
" Stretneme sa zajtra pred školou. Vyzdvihnem ťa autom. " oznámil mi. Súhlasila som. Rozprávali sme sa až do noci, kým sme nezaspali. Posledné čo sme si povedali bolo " Dobrú noc." povedali sme naraz a venovali si úsmev. Vypla som to, hodila netbook na koniec postele a išla spať.

Ahojte :) Tak tu je ďalšia časť. Zdá sa, že Harry a Cat budú naozaj najlepšími kamarátmi. Ale ako to vezmú ostatný z ich partií? Uvidíme v ďalšej časti. Tak nezabudnite a Hlasujte,Čítajte a Komentujte!

Majte sa a Užívajte!