Láska je ako nenávisť

Štedrý večer iný, ako nikdy pred tým.

"No do kelu.............. Kto si a  čo tu robíš? " nevedela som kto to je. Ten chlap mal na sebe masku. 
Bože bála som sa, dokonca aj cez to že som mala zo sebou Bennyho. Hrozivo sa ku mne približoval a ja som cúvala. Benny začal vrčať. Zrazu  na mňa vytiahol nôž. Benny po ňom skočil. Zahryzol sa mu do ruky. On ho snažil striasť. Nedarilo sa mu a tak urobil tú najhoršiu vec. Benny zakňučal. Bože on ho bodol. "Nie Benny!" vykríkla som a vzala som stoličku, ktorou som hodila po chlapovi. On spadol. Spadla mu aj maska. Bol to on. Michael.  Vzala som ešte jednu a tresla som mu ju o hlavu. Išla som k Bennymu a priložila mu ruku na ranu, aby som zabránila krvácaniu. Vyzliekla som si bundu a prikryla ho. Dala som si dole aj podkolienku a uviazala mu ju okolo rany.  Michael sa rýchlo postavil na nohy a išiel oproti mne aj z nožom. Zrazu som počula tresnutie dverí. Prišiel Harry. Chytil Michala za ruku v ktorej držal nôž a udrel ho do brucha. Otočil sa a išiel volať políciu. Keď sa otočil naspäť, Michael už bol preč. Polícia prišla dosť rýchlo, pretože stanica bola len o jeden blok ďalej. Stále som sa snažila Bennyho držať pri živote. Ocino dnes našťastie nemal službu, kvôli sviatkom.  

Harry ma poslal na najbližšiu veterinársku stanicu, ktorá je na južnom okraji mesta. Vraj musí vysvetliť polícii, čo sa stalo. Potom za nami príde.  "Sme tu Benny, neboj budeš v poriadku." Tam si ho hneď vzali doktori a išli s ním na sal. Sedela som v čakárni a začala plakať. Vyčítala som si to, pretože to bola moja vina. Nemala som ho tam brať. Musím zavolať rodičom a vysvetliť im čo sa stalo. Ale ako im to povedať?
Zavolala som im, nech prídu na veterinárnu stanicu na južnom okraji mesta. Konečne prišiel aj Harry. Sedeli sme potichu v čakárni. Objal ma a ja som mu plakala v náručí. Prečo sa to nestalo mne, ale tomu úbohému zvieratku. Ja som strašná krava. O 15 min. tu boli moji rodičia aj s Thomasom. Hneď som ich objala a povedala že Bennyho operujú. Ani sa ma radšej nič nepýtali, tak ako Harry. Len sedeli a čakali. Ocino vyronil pár sĺz. Veď to bol jeho policajný partner a tiež domáci miláčik. Dokonca aj mamina a Thomas boli z toho smutný. 

Postavila som sa a išla na druhú stranu chodby za Harrym. 
"Čo si povedal polícii, keď prišla?"

" Že to bolo vlúpanie a že si  náhodou  prechádzala aj s Bennym okolo. Videla si otvorené dvere a bolo ti to čudné. Išla si sa dnu pozrieť. Zlodej na teba zaútočil a bodol Bennyho. Keď som prišiel skontrolovať obchod, uvidel som vás.  Snažil som sa ho dostať, ale on utiekol."  starostlivo sa na mňa pozrel a objal ma. 
"Zapamätaj si to. Polícia ťa bude chcieť vypočúvať, aby ho chytili. Chcú aby si im potom všetko povedala. Čo sa tam stalo. Ako zlodej vyzeral.......... Ja by som chcel tiež vedieť, čo sa tam stalo.    Zvládneš to?"

Súhlasne som pokývala hlavou a odtiahla sa. "Ďakujem, že si to pre mňa urobil."  

"Ozaj. Chcel som ti dať ten darček predsa." vytiahol niečo z vrecka. Bola to malá krabička.
"Veselé Vianoce. " podal mi ju. Otvorila som ju. Cez zaslzené oči som zle videla. Pretrela som si oči.
"To je USB kľúč? " zodvihla som obočie. 
"Áno. Je tam pieseň, ktorú som pre teba zložil." pozrel sa mi do očí a jemne ma pobozkal na čelo. 
"Už musím ísť. Ešte ma čaká upratovanie v kaviarni a policajti. A tiež chcem stihnúť polnočnú omšu."
"Tak ahoj." objala som ho. "Maj sa kočka. A daj vedieť ako to dopadlo."
"Dobre dám ahoj." povedala som, keď už bol skoro preč.
Skoro som na ňu zabudla. Koľko je vlastne hodín? Pozrela som sa na mobil. Bolo našťastie len desať.

O hodinu neskôr.
Vyšiel doktor z operačnej sály. Z jeho pohľadu sa nedalo vyčítať, akú správu nám nesie. 

"Môžete ísť domov. Váš psík bude v poriadku. Ešte si ho tu chceme nechať. Len pre istotu, keby sa náhodou jeho stav nezhoršil. Do konca týždňa by mal byť už doma. Ale aj tak treba dávať pozor, aby sa nenamáhal." v tej chvíli mi padol kameň zo srdca. Bola sa strašne rada. Rozplakala som sa ešte viac, no tento krát od šťastia.