Láska je ako nenávisť

Úvod

Ahoj! Volám sa Caitlyn ale rodina a kamaráti ma volajú Cat. Mám 17 rokov. Mám červené vlasy , ale prirodzené sú tmavo-hnedé. Moje oči sú gaštanovo hnedé. Bývam s rodičmi Mariou a Johnom a s bratom Thomasom (19 rokov) . Mám psa nemeckého ovčiaka a jeho meno je Benny (3 roky).

Som dosť maličká a postavu som mala primeranú k mojej výške. Ale aj tak som mala pred ľuďmi rešpekt. Asi to bolo kvôli mojej povahe. Na starej škole som mala veľa dobrých kamarátok a kamarátov. Učitelia ma mali celkom radi. Školu som ale veľmi neobľubovala. Najradšej som zo všetkých predmetov mala výtvarnú, hudobnú a nikto by to na mňa nepovedal ale aj celkom telesnú.

Zaujímam sa o zvieratá, hudbu, filmy. Zo športu obľubujem Hokej, Basketball a Karate. Spievam a hrám na klavíri, gitare a na bicie. Chcem sa naučiť hrať ešte na Husle, Ukulele a Saxofon. Milujem aj herectvo. Nezaujímam sa o politiku , o názoroch politikov a krutosti voči iným , dobrým ľuďom. Nenávidím , keď niekto ubližuje mojim blízkym, ale hlavne zvieratám. Mám svoje vlastné názory a svoju hlavu.Moje moto je :" Ak chceš aby som sa k tebe správala dobre, musíš sa aj ty ku mne správať dobre." Ja viem,je to veľmi dlhé, ale pracujem na tom. Dosť často používam viac hlavu ako srdce. Nezaujímam sa o problémy iných. Mám sama dosť problémov a tak sa snažím riadiť svojou hlavou. Ľahšie sa mi tak žije. Ale samozrejme , že ak sa dá a chce sa mi tak pomôžem.

Skoro každé dievča v mojom veku už zažilo sklamanie z lásky a ja som nebola tá výnimka.

Chodila som s chlapcom o rok starším. Asi som ho aj milovala a on možno miloval mňa, ale aj tak mi zlomil srdce. Tak som si povedala že sa už nikdy do nikoho nezamilujem. . Na začiatku som si povedala , že možno je to ten praví , možno ho naozaj milujem! Nebolo to tak ,bola to len ilúzia ktorú mi dával a ktorá ma tiahla ku dnu. Len ma to zdržovalo od môjho cieľa. Aký bol vlastne môj cieľ? Ja sama neviem. Veľa krát som menila názor, ale to robí asi každý človek na tejto planéte. Teraz sa sťahujem s rodičmi, bratom a psíkom do iného mesta a prechádzam na novú strednú umeleckú školu v nádeji že nájdem samú seba, svoj cieľ a že uspejem vo všetkom čo chcem bez ohľadu na minulosť. Budú mi chýbať všetci ľudia s ktorými som strávila celí život. Bude mi chýbať náš dom, naša škola, park kam som chodila venčiť Bennyho. Aj obchod so starými platňami, ktoré som chodievala počúvať, keď som sa cítila zle.

Teraz je štvrtok a som posledný deň v škole. Zo všetkými sa lúčim. Nečakala som že im taká trúba ako ja bude chýbať. Ako prekvapenie som dostala od triedy a triednej učiteľky krásne červené papučky. "To je pre teba, aby ti v novom dome nebola zima na nohy!" Povedala učiteľka a podala mi ich. Len som sa zasmiala pomedzi slzy. "Ďakujem." Povedala som a objala ju. "Tu máš niečo aby si na nás nezabudla." Povedala mi moja spolu sediaca a zároveň aj najlepšia kamarátka Veronika a podala mi bláznivý obrázok našej triedy v ešte bláznivejšom rámiku. Ja som sa ale už ani nezmohla na slovo a tak som ju len objala a potom každého z triedy. Veronika a ešte pár kamarátov a kamarátok ma išli odprevadiť k domu. Naposledy sme sa rozlúčili a ja som vošla do domu. Mamina bola v kuchyni aj s Thomasom a verila obed. Ocino pozeral niečo v televízii v obývačke. Benny sedel s ocinom na kresle ale hneď ako ma uvidel pribehol za mnou. Skoro ma zhodil na zem. Bol veľmi veľký a ťažký. Začal brechať a oblizovať ma, ako nejakú jeho hračku. Len som sa zasmiala a pohladkala ho. Keď sa konečne ukľudnil a dal všetkým v dome najavo že som doma vrátil sa späť na sedačku k ocinovi. "Ahojte." Vykríkla som na celí dom tak hlasno, že to muselo byť počuť na celú ulicu, no mne to bolo jedno. "Ahoj Cat, ako si sa mala v škole?" vykríkli na mňa naraz ocino z obývačky a mamina s kuchyne. Ocino už sa premiestnil do kuchyne. Prišla som za nimi : "Dobre." Odpovedala som oboch objala. "Už máte pobalené?" Opýtala som sa ich a sadla si k stolu. " Všetko ešte nie, ale pomaly sa blížime k finálnemu koncu." Odpovedala mamina a začali sme jesť. Všetko som nezjedla , lebo bolo toho na mňa veľa a tak skoro polovica môjho obedu putovala k Bennymu.

Po obede som išla do izby a začala si baliť veci. Okolo piatej večer som sa navečerala v izbe. O šiestej som sa prezliekla do teplákov a trička na behanie. Obula som si tenisky a vlasy som si vyčesala do vysokého copu. Vzala som si mobil, slúchadlá a Bennyho. Išla som posledný krát do parku behať.

Stretla som pár známych a pozdravila ich. Asi po hodine behania som si to aj s Bennym namierila domov, kde som zo seba zhodila veci a šla sa hneď osprchovať. Usušila som sa a prezliekla do pyžamka. Sadla som si na posteľ do tureckého sedu a čítala si na netbooku správy od kamarátov a statusy , ktoré pridali. Na niektorých som sa dosť nasmiala. Keď som už vypínala sieť, stalo niečo nečakané. Zrazu mi prišla správa od môjho ex Michaela. Zarazila som sa a nechcela som si ju ani prečítať , no nakoniec som neodolala a pozrela sa.

Michal : "Ahoj, môžeme sa zajtra stretnúť a porozprávať sa?"

Ja : " Ahoj, nevieš o tom, že sa zajtra sťahujem?"

Michael : "Áno viem, ale je to naozaj súrne. Tak môžeš?"

Ja : " Tak dobre, ale nie veľmi dlho a musíš prísť už ráno!"

Michael: " Dobre , o koľkej?"

Ja: " O deviatej. A nie že budeš meškať!"

Michael : " Neboj , budem tam ako na koni. :) "

Ja : " No dobre. Ja už idem spať. Som unavená a ospalá. Tak sa maj a dobrú noc. :) "

Michael : " Dobre, maj sa. Aj tebe. Ďakujem. :)

Je piatok ráno a ja sa zobudím na to , ako mi Benny olizuje tvár. "Benny , prosím zlez!" Posadím sa a utriem si tvár do rukáva od pyžama. Vstanem a idem rovno do kúpelne kde si umyjem tvár a zuby. Oblečiem si biele úzke nohavice , ktoré sú na kolenách roztrhnuté a čiernu blúzku bez rukávov. Vlasy si len prečešem hrebeňom a nechám rozpustené. Na nohy si obuje m čierne baleríny. Zídem dole schodmi a namierim si to rovno do kuchyne. Naraňajkujem sa. Aj s rodičmi. Thomas je v izbe a ešte asi spí alebo si chatuje s kamarátmi. Pozriem sa na hodinky a už je skoro 9. Ani sa nenazdám a už pred dverami stojí Michael. Idem s ním pred dom. " Tak o čom si chcel hovoriť?" opýtala som sa ho so zodvihnutím obočím. On sa len na mňa pozrel a usmial sa. "Prečo sa smeješ?" opýtam sa ho trochu nahnevane. On stále mlčí. Nakoniec sa ale rozhodne urobiť niečo, čo som nečakala že spraví.

Pobozkal ma tak vášnivo, ako ešte nikdy pred tým. Potom sa odtiahol a povedal mi niečo ešte viac nečakané. "Nenávidím ťa!" Pozrela som sa naň a onemela som. "Nenávidím ťa, pretože ťa Milujem!" Po tomto som už fakt nevedela čo mám robiť a ani ako sa správať. Nakoniec zo mňa vyliezlo len : " Ako si to predstavuješ? Povieš mi že ma nenávidíš a potom že ma miluješ? Veď ty si bol ten čo sa  so mnou rozišiel! A teraz toto? Práve keď sa sťahujem preč!" Bola som totálne naštvaná a úplne zmätená. 

 Ahojte :)

Tak toto je moja úplne prvá story. Prvá časť.

Viem že veľa z vás sa bude nudiť, ale hádam, že sa dej v každom diely bude stupňovať.

Dúfam že sa to bude aspoň pár ľuďom páčiť. :)