Za noci padajúcich hviezd

Prepáč mi to!

Gray už bol pred bránou keď v tom na neho kričí ten známy hlas za chrbtom
,,STOJ!"
Zastal. Ani sa len na Lucy nepozrel a ona pokračovala: ,,To má opúšťaš?"
Stále nič nehovoril. Hlavu mal sklonenú do zeme. Nedokázal povedať ani slovo.

,,GRAY!"
,,Musíš zachráni rodinu! Stojím ti len v ceste!" skríkol smutným hlasom.
,,Čo to hovoríš? Pred chvíľou si mi povedal, že má miluješ tak prečo to robíš?" nechápala Lucy.
,,Ak pôjdeš so mnou stratíš otca. Také brenemo na seba vziať nemôžem!"

,,Bremeno?.. Takže... je koniec?"
,,Myslím, že to bude najlepšie pre oboch."
Urobil prvý krok do predu keď ho Lucy zatavila. ,,JEDINE TAK PRE TEBA!" Je mi jedno či stratim otca alebo celú rodinu. Ty si pre mňa ten najdôležitejší!" kričala Lucy a Gray zastal.

,,Takže kvôli mne by si opustila rodinu?" opýtal sa jej Gray.
Lucy nevahala a hneď vykríkla ,,Ano! Stojíš mi za to!"
,,Tvoja rodina..otec...kamaráti... bývali frajer.. Nevládzem! Také bremeno si na seba nezoberiem." odpovedal jej Gray.
Lucy bola prekvapená. Práve mu povedala, že kvôli nemu by opustila celú rodinu a on povie takéto veci.

,,Ja som pre teba bremeno?"

,,Nie!" otočil sa na ňu ,,Ty nie! Len to všetko čo sa okolo teba deje." odpvedal jej.
Lucy sklonila hlavu a rozplakala sa ešte viac. Gray vedel presne čo sa stane. Rozplakal ju. Trpí kvôli nemu.
Rozhodol sa, že radšej odíde.

,,Pockaj! Naša láska prekoná všetky problémy! Tvoje vlastne slová. Kam to všetko zmizlo?"

,,Lucy nerob to ešte ťažším!"
,,Nerobím! Len chcem vedieť čo pre teba znamenala moja láska k tebe."
Gray sa otočil, kráčal smerom k Lucy, chytil ju za ramená, pritiahol si ju k sebe a dal jej bozk.
Ten bozk bol bolestivý či pre Lucy ale aj pre Graya. Odtiahol sa a Lucy čo najsilnejšie objal.

,,Prepáč mi to!" dostal zo seba pár slov predtým ako sa rozplakal.
,,Prečo sa ospravedlňuješ?"
,,Rozplakal som ťa a to som si sľúbil, ze nikdy neurobím!"

Lucy objala Graya ešte silnejšie. Obaja sa tam rozplakali v náručí toho druhého.