Za noci padajúcich hviezd

Federico a Sarah- prsteň

Federica sa tá veta dotkla... až niekde pri srdci.
,, Pravda Lucy kvôli nemu trpela a preto aj odišla. Nemôžem dopustiť aby odišla aj Sarah." premýšľal Federico.

Sarah pustila Federicovi ruku a hovorí:
,,Lucy sa nikdy nevyrovnám, však?"
Federico bol v šoku, otočil sa na Sarah.
,,Čo to hovoríš? To nie je pravda!"
,,Prestaň mi klamať!" zakričala ,,Dobre viem, že si na ňu stále nezabudol a je pre teba dôležitá aj po tak dlhom čase!" už to vypadalo, že sa rozplače. Našťastie Federico si uvedomil skôr čo jej má povedať a to jeho ozajstné city.

Chytil ju za ruku a tou druhou tvár.
,,Ty a Lucy ste odlišné osoby. Áno, je pravda, že mi na nej stále záleží ale nie tak ako predtým. Skôr ako na sestre. Chcem sa o ňu starať lebo nikoho iného nemá. A ty.. teba milujem. Sú to dve odlišné lásky ale jedno viem... MILUJEM TEBA!"

Sarah ho takto rozprávať ešte nepočula. Jej srdce sa upokojilo, jeho slová jej dodali silu pokračovať v ich vzťahu.
Od dohatia sa rozplakala. Snažila si schovať ruky do dlane ale Federico namiesto toho objal.
Je tu pre ňu ako osoba ktorej sa môže zdvoveriť a ktorá ju podrží v ťažkých životných chvíľach.

Keď sa Sarah upokojila povedala vetu:
,,Mulujem ťa! Navždy chcem ostať s tebou!"
Federico neváhal a hneď si kľakol na jedno koleno. Z vrecka vytiahol krabičku s prsteňov, otvoril ju so slovami
,,VEZMEŠ SI MA?"
Sarah hneď bez premýšľania odpovedala
,,ÁNO!"
Federico sa usmial, postavil sa a dali si pusu. Na prst jej návlekov diamantovi prsteň. Na jej ruke vyzeral krásne.

Federico si uvedomil veľmi dôležitú vec.
A to je ,,NEMÔŽE ŽIŤ BEZ SARAH!"

Mishell a Augustína
,,Kde si bola?"

,,Mám dosť rokov na to aby som sa ti spovedala čo robím, nemyslíš?"

,,Chcem to vedieť lebo si moja dcéra a pokiaľ si v tomto dome, pod touto strechou budeš ma počúvať!"

,,Skončila sa?" odfrkla jej tak škaredo, že aj Augustíne praskli nervy.

,,Takto sa ku mne správať nebudeš! Prečo nie si taká ako Lucy?" odfrkla jej ironicky lenže Mishell si to neuvedomila.

,,Lucy? Jasné, Lucy! Prečo ma stále prikladáš k Lucy? Už toho mám dosť!!!"

,,Mishell, nie! Myslím to inak!"

,,Už od kedy sme sem prišli si chcela mať dcéru ako je Lucy však?"

,,Prosím? Dcérka, to nie je pravda!"

,,Ale je! Priznaj to! Vždy si ju mala radšej lebo Lucy je slušná a milá ku každému a Mishell je ako jej čierny tieň, ktorú nikto nemá rád! Mám toho dosť, mama!"