Za noci padajúcich hviezd

Mami, ty zomrieš?

Váza sa rozbila na 100 kuskov.
Rámus počuli aj Layla a Judo. Layla sa rozplakala a Judo sa išiel pozrieť co sa to vonku pred dverami stalo. Otvoril dvere. Nikto tam už nestal len rozbitá váza na zemi.

,,Bola to ona, že?" smutné prehovorila Layla.

,,Nevieme či to bola ona tak sa netrap, nerobí ti to dobre." odpovedal Judo s cieľom ju upokojiť.

Lucy bežala ďalej a ďalej. Nezastavila sa. Kam sa mám schovať? Čo budem robit? Mysľou jej prebehlo asi 1000 otázok na čo odpoveď nemala. Rozhodla sa, že pôjde na jej tajné miesto.

Asi 100 metrov na západ stal silný, zelený strom. Jej rodičia ked bola mala urobili dom na strome. Od kedy mohla liezť na stromy je to jej obľúbené a tajné miesto.

Má to tu veľmi rada. Mala tam svoje hračky, nejaké oblečenie, spacák tak tiež denník do ktorého si plánuje zapisovať všetko čo prežije až pôjde do školy a naučí sa písať.

,,Čo mám robiť? Nechcem aby zomrela. Mám sa s ňou porozprávať?" mrmlala si popod nos. Po hodine len tak z nečinného sedenia sa postavila s odhodlaním porozprávať sa s mamou.

Pomalým krokom sa blížila k jej spálni. S odvahou v srdci a odhodlanosťou zaklopala na dvere. ,,Vstupte!" povedal jemný hlasok.
Po otvorila dvere, strčila hlavu do miestnosti so smutnými očami.
,,Lucy!" nadšene povedala.
,,Čakala som ťa moje malé dievčatko. Poď sem ku mne na posteľ.
Lucy sa rozbehla do jej náručia. Jej objatie jej vždy urobí dobre.
,,Mami, ty naozaj zomrieš?"
,,Takže nakoniec si to bola ty s tou vázou na chodbe."
,,Prepáč mi to mami ale.. začala plakať Nehcem aby si zomrela. Potrebujem ťa."
,,Ešte nikam nejdem. Nikdy ťa neodpustím, to si zapamätaj." povedala a po líci jej stekala slza lásky.