Za noci padajúcich hviezd

Cesta do Fairy Tailu

,,Takže, pôjdem vlakom z Tridentu do Bellumu, odtiaľ do Desierta, prejdem Joyu a Stellu, posledné mesto bude Bosco a nakoniec Fiore. To bude hračka!" cítila sa plná natešená z tej predstavy.
Slnko už teplo hrialo.
,,Takže už sa museli zobudiť a zistiť, že som už preč." povedala smutne.

Na to u Lucy doma
,,Je preč! Mama, ujo, Lucy už je preč!" kričala Mishell smerom do obývačky aj s listom v ruke. Mishell celá spotená pribehla do obývačky, podala list Judovi, ktorý si ho hneď prečítal.
Keď ten list dočítal, usmial sa.
,,Čomu sa smeješ?" opýtala sa ho Augustína.
,,Bude v poriadku!"
,,Takže sa už nevráti?" opýtala sa Mishell až jej oči žiarili šťastím.
,,Nevieme!" odpovedala jej mama.

,,Nase dievčatko vyrástlo, Layla!" pomyslel si Judo keď sa pozeral z okna s úsmevom na tvári.
,,Dávaj na ňu pozor!" povedal Judo tichým hlasom.
,,Hovoril si niečo, Judo?"
,,Nie, nič.

Naspäť u Lucy
,,Vlak som ťažko našla ale konečne sedím!" vydýchla si.
,,Milý cestujúci. Víta vás spoločnosť AS296. Naša cesta do Bellumu bude trvať 8hodin preto si urobte pohodlie a príjemný čas strávený v našom vlaku."
,,Takže slúchadlá do uší a ide sa spať."

Cesta trvala dlhšie ako len 8hodin. Lucy vedela, že to bude ťažké ale, že až tak dlho bude cestovať len aby sa dostala do Fiore, to nečakala.

,,Prepáčte slečna, mate tu volno?" spýtala sa neznáma osoba, ktorá si chcela sadnúť k Lucy.
,,Jasné, nech sa páči."
Tá neznáma osoba bola stará babička veľmi príjemná.
,,Kam cestujete, mladá slečna?"
,,Do Fiore. Do cechu Fairy tailu."
,,To naozaj? Tam je majstrom môj brat. Aj ja tam mám namierené." odpovedala jej staršia babička.
,,To je úžasné. Aspoň sa nestratim." odpovedala jej Lucy s úsmevom.
Babička hneď vedela, že to je dobre dievča, ktoré má srdce na právom mieste.

,,Babička, na čo idete do Fairy tailu?"
,,Brata som už dlho nevidela, tak ho idem pozrieť a ty?"
,,Chcem žiť vlastný život, nie to čo mi otec príkaže. Keď mamička zomrela už to pre mňa nebol domov ale miesto kde som mala tu najmilovanejšiu osobu a k tomu nemohla som vydržať myšlienku, že otec si zoberie maminkinu sestru." boli vidieť, že Lucy je smutná a sklamaná. Babička ju chce povzbudiť a tak začala:

,,Niekedy svojich rodičov nechápeme ale sú to osoby, ktoré nás milujú najviac na svete."
Lucy rozmýšľala nad tými slovami a na jednej strane mala pravdu. Otec ju miloval. Aj keď niekedy bol prísny on ju miloval. Usmiala sa. Hneď sa jej zmenil výraz na tvári.

Dorazili do Bellumu, odtiaľ smeroval vlak do Despiertu.