Svet Nocí

Medzi dvoma svetmi

2018

Január

Z uhla pohľadu Klaudie to bol jeden z bežných snov. Tentoraz sa ocitla v starej izbe, pri posteli na ktorej ležala staršia žena. Mala šedé dlhé vlasy po lopatky, vrásky na tvári a na ruke mala strieborný prsteň s Tyrkysom. Na nočnom stolíku ležala akási kniha. ,,Nevie, že sa do nej dnes pozrela naposledy." pomyslela si Klaudia. "Zaspievala" žene uspávanku, a keď dospievala srdce ženy prestalo tĺcť. Klaudia sa zobudil na smaragdovej sedačke, v izbe s kozubom, veľkým oknom cez ktoré presvitali mesačné lúče a knižnicou. Postavila sa pri čom z nej spadla deka rovnako smaragdovej farby ako bol gauč a odhalila, že má na sebe jemné, čierne šaty na ramienkach. Boli voľné a pohodlné. Prešla ku kozubu, kde tancovali plamene ohňa. Sledovala ako plameň rastie do výšky a zase padá. Cítila sa pokojne, akoby sa ocitla doma. Z kozubu sálalo teplo. Jej rameno zahalila ruka, po pravej strane sa objavil ten Tajomný muž. ,,Vitaj." povedal nežne. ,,Ahoj." na nič lepšie neprišla. ,,Dlho som dúfal, že ťa opäť uvidím, ale bolo tu veľa práce." hrubý hlas Tajomného muža znel v jej ušiach až moc príjemne, takmer omamne. Chápavo prikývla a on presunul ruku z ramena až k zápästiam a pohladil ju za vnútorné predlaktie ľavej ruky. Až dal ruku preč, mala tam symbol dvoch prekrížených trojuholníkov, vyzeralo to ako tetovanie.

Prišiel jej povedomí, akoby ho už videla. A objavil sa akoby tam bol odjakživa. Prešla si prstami po tetovaní, vôbec nebolelo, ani nevytŕčalo. Pôsobilo prirodzene, jemne a výrazne zároveň. Dvihla zrak na Tajomného muža, zahľadela sa mu do očí a on zase do jej. V skutočnosti na seba hľadeli ich duše. Obaja pomysleli na to isté. ,,Kiež by tá chvíľa trvala večnosť." . Dokonca aj ich srdcia bili súčasne a krv v žilách tuhla. Klaudia ucítila v bruchu motýle a on sa pri nej začal cítiť rovnako. Naklonil sa k nej. Klaudia sa oddialila. ,,Ehm.." nervózne zamumlal. ,,Možno by sme mohli ísť na terasu. Na čerstvý vzduch." podarilo sa mu vymyslieť, čo povedať. Červenal sa od ucha k uchu rovnako ako sa červenali Klaudiine líca. ,,Áno, dobrý nápad." dodala. Prišla si nesmierne trápna, ale pomyslenie na bozkávanie sa ju desilo. Ešte nikdy sa pred tým nebozkávala a tak si nebola istá. Otvoril jej dvere a nechal ju vyjsť na vzduch, ktorý sám potreboval. V miestnosti bolo akosi horúco. ,,Počkaj tu." prekvapil ju, aj seba a vrátil sa ešte dnu. Klaudia prešla ku kraju, oprela sa o kamenné zábradlie ako bývajú v palácoch, keď si uvedomila, že je v paláci. Neverila, že to vyzerá až desivo reálne a ona až desivo reálne práve odmietla prvý bozk. Rozmýšľala, či spravila veľkú chybu, malú alebo žiadnu, pokým ju premýšľanie neunavilo natoľko, že prestala myslieť a užívala si výhľad. Z terasy bol naozaj nádherný výhľad na les, z časti dokonca aj na jazero za lesom.

Otočila sa za zvukom krokov. Tajomný muž niesol nejaký papier. ,,Možno ťa to bude zaujímať." ponúkol jej ho a ona si ho bez slov vzala. Roztvorila ho, a potom znovu. Za každým roztvorením zistila, že sa dá ešte viac otvoriť. Prestala až videla náčrt lesu, kaštieľu... ,,Je to mapa tohto miesta." dodal Tajomný muž. Mapa bola prekrásne nakreslená. Bolo neuveriteľné aké veľké to tam bolo a zdalo sa, že je ešte väčšie keďže mapa sa dala roztvoriť ešte viac. Akoby nestačilo, že už ju musia držať obaja. ,,Chceš vidieť kúzlo?" opýtal sa. Správal sa akoby sa nič pred chvíľou nestalo. ,,Prepáč za to ustúpenie." musela mu na to niečo povedať. ,,Vôbec nevadí, chápem že potrebuješ čas. A máš ho koľko len chceš." uistil ju. ,,Môže byť tak nežný a dobrý? Navonok pôsobí ako niekto úplne iný." pomyslela si. Usmiala sa. ,,Ukážeš mi to kúzlo?" vrátila sa k predchádzajúcej debate. Usmial sa akoby mu patril svet a zahľadel sa na mapu. ,,Aperatio Surfsum!" pošepol. Na to sa ich okolie zmenilo, bolo to akoby sa ocitli Nevedela sa toho vynadívať. ,,Nádherné." ledva rozprávala od ohúrenia. ,,To ešte nič nie je." opravil ju sebavedomo a sadol si na zem, ktorú v tej chvíli nevideli. Bolo to ako sedieť na oblohe. Sadla si vedľa neho. ,,Málokto chápe krásu noci, pri tom len v noci je možné vidieť svet presne taký aký je." povedala v zamyslení. Pousmial sa na tom. Padala jej hlava od únavy a nechcela si dovoliť zatvoriť oči. Nechcela sa zobudiť doma. ,,Možno by som už mala ostať navždy bez spánku, aby som sa nezobudila v mojom svete." vzdychla. ,,To je až také zlé?" opýtal sa ale dobre vedel, že je. Videl to, dával na ňu pozor. Do tohto však zasahovať nemohol ako zasiahol pri tých mužoch čo ju obťažovali. ,,Všetko má rovnováhu, teraz je všetko zlé aby potom bolo všetko dobré." povedal a objal ju. ,,Takmer by som zabudol, chcela si vedieť ako pokračuje uspávanka na večnosť." pozmenil tému. ,,Takto znie celá: