Why

Najlepšie ma asi opíše malý príbeh...
Jedno malé dievča sa kedysi, v jeden večer, keď mesiac svietil najsilnejšie pozeralo z okna na betónové obro-stavby sídliska, v ktorom žila od nepamäti. Hlavu si položila na ruky založené na parapete a vzdychla. "Kiež by som niečo mohla dokázať.. Kiež by existoval niekto kto by ma pochopil. Kiež by som mohla všetkým ukázať, že existuje aj iní pohľad na svet." znela tichá myšlienka. Iba si predstavovala ako kdesi padá padajúca hviezda, ktorá by jej jedného dňa mohla splniť toto želanie. Bol to večer dňa kedy pochopila, že nie všetci sú úprimní a priateľstvá dokážu aj bolieť. Keď ľutovala, že sa priateľom zdôverila, s tým čomu verí, keď im povedala iba nepatrný náznak myšlienky, čo sa jej preháňala hlavou už hodnú chvíľu.. Že možno existujú aj iné svety, že mágia nemôže byť iba výplod ľudskej fantázie, keď je možné vidieť ju všade naokolo v podobe prírody, a najmä v podobe duchov a znamení, ktoré majú možnosť vidieť všetci, ibaže pred tým zatvárajú oči, pretože si asi zakázali veriť v niečo tak krásne ako to, že svet nie je plný odtieňov šedej, ale že sa v ňom ukrývajú všetky odtiene farieb od fialovej po modrú. 
A vtedy si pomyslela, že možno je spôsob ako na to poukázať.. Alebo aspoň ako ukázať aj svoj pohľad a nájsť tých, ktorí vidia svet podobne. Chcela aby jej vízia bola vidieť, aby všetky takzvané šialené nápady, za ktoré sa jej v ten deň vysmiali a nechali jej oči pre plač, mohli byť videné a ocenené.. Chcela vedieť, či je naozaj tak šibnutá a nenormálna, alebo možno nie. 
Jediná vec jej v tom bránila. Už si neverila. Bála sa vykročiť z tieňov a každý krát, keď dostala možnosť radšej cúvla. Ale v súkromí nikdy neprestala snívať, po čase si dovolila písať a teraz, po dlhých rokoch sa odhodlala aj zápisky, z ktorých niektoré zložila v príbehy a spojila ich so zážitkami, čo sa za roky postávali, zverejniť. 
Najväčší výsledok všetkých tých rokov je asi trochu teatrálny fantasy príbeh s názvom Svet Nocí.