Všetky pekné klamstvá |||.

•21•

Nina

Bolo už niečo po jednej hodine ráno. Pokúšala som sa zaspať, ale nešlo mi to. Obzvlášť, keď Nick bol stále zavrený vo svojej pracovni.

Nezaklopala som na jeho dvere. Nikdy som neklopala, pretože to ani Nickolas nerobil. Dúfala som, že sa zľakne, keď tak zhurta vtrhem do jeho pracovne, ale on pokojne sedel. Rukou si opieral hlavu a prstom prechádzal po okraji skleničky. Nick nemal pred sebou žiadne papiere. Na stole nebolo nič okrem poloprázdnej fľašky Jacka Danielsa.

,,Fuj, koľko si z toho odpil?" nadvihla som fľašku a pozrela sa na to koľko v nej zostalo.
,,Nie veľa," motal sa mu jazyk.
,,Jasné," položila som fľašu naspäť.
,,Poď spať."
,,Načo?"
,,Musíš spať."
Nick sa na mňa zapozeral. ,,Zaslúžiš si niekoho lepšieho."
,,Zase?" Zase mi to ide hovoriť ako keby mi tým chcel povedať, že si mám nájsť niekoho iného, pretože on nie je pre mňa dosť dobrý.
,,Nemal som si ťa vziať. Všetko je to moja vina."
,,Prestaň."
,,Ak by si mala Aime s niekým iným nebola by chorá."
,,Ak by som ju mala s niekým iným nebola by to Aime, ale úplne iné dieťa."

Nickovi sa na perách vytvoril slabý poloúsmev. ,,Je úžasná."
,,Je. A ona si o tebe myslí to isté."
,,Kúpil som jej psa."
,,Čo si urobil?"
,,Bude mať narodeniny, tak nám vybavujem psa z útulku."
,,To hovoríš vážne? Prečo si sa so mnou neporadil?"
,,Bola by si proti?"
,,Ja mám toho veľa a budem mať toho ešte viac. Nebudem sa starať ešte aj o tvojho psa."
,,To znamená áno?"
,,Nie som proti, ale bude to tvoj pes, takže ty sa oňho staráš."

Nickolas sa začal smiať: ,,Nechcem psa. Len som ťa skúšal."
,,Strašne vtipné." Nick sa ďalej smial, ale keď sa dosmial na jeho tvári už nebolo ani kúsok šťastia.
,,Chcem tu byť pre teba, ale pravdou je, že to nezvládnem ak sa jej niečo stane."
,,Nič sa jej nestane."

Nick si pošúchal červené oči a unavene sa na mňa pozrel: ,,Vtedy ako si povedala, že by si sa so mnou rozviedla, ak by som Iris nechcel, tak som premýšľal, aké by to bolo."
,,Nerozumiem..."
,,Keby sa rozídeme," vysvetlil. ,,Nikdy som nad tým nepremýšľal. Od našej svadby som na niečo ako rozvod nepomyslel. Bral som to tak, že už nie je cesty späť."
,,Čo mi tým chceš povedať."
,,Urobila by si to? Rozviedla by si sa so mnou ak by som to dieťa nechcel?"
,,To by sa nestalo," vzdychla som si a oprela sa o okraj pracovného stola. ,,Poznám ťa. Aj keby Iris nebola tvoja ľúbil by si ju. Časom určite."
,,Ale ak by nie. Dala by si prednosť jej predomnou?"
,,Nepýtaj sa ma také veci."
,,Odpovedz mi na to a ja ti odpoviem na hocičo. Odpoveď za odpoveď."
Oblízla som si pery a pozrela sa  za Nickolasa na obrovské okná.
,,Áno. Dala," odpovedala som.

Potrebovala som využiť, že je opitý, pretože v opitosti nebol schopný klamať. Pozrela som sa mu do hnedých očí: ,,Miluješ ma menej ako kedysi?" Nick sa na mňa zamračene pozrel.
,,Pretože som mala jeden čas taký pocit."
,,Milujem ťa stále rovnakou láskou. Občas ju cítim viac a občas menej."
Nerozumela som mu, ale prikývla som.

Natiahol sa za fľaškou, ale ja som ju posunula ďalej, aby na ňu nedočiahol. ,,Budeš zvracať."
,,Ja z alkoholu nezvraciam ako ty."
,,Aj tak. Nič už nedostaneš."
,,Ale ja nechcem ísť spať."
Zapozeral sa mi na hruď: ,,Milujem tvoje tehotné telo." Nadvihla som obočie a neubránila sa úsmevu. ,,Urobím ti aj dvadsať dalších deti, ak budú tvoje prsia vyzerať takto." Jeho náladovosť bola až neuveriteľná.
,,To chcem vidieť," zasmiala som sa a pristúpila k jeho stoličke. Prstami som mu prečesala vlasy.
,,Chýbaš mi."
,,Som tu."
Nick sa tváril ako keby ma ani nepočul: ,,Neprežil by som, ak by sa ti niečo v ten deň stalo."
,,Už sme o tom hovorili. Nič sa mi nestalo, len som si udrela hlavu a prestaň si to už vyčítať."
,,Nie. Nie. Nie," krútil hlavou.
Chytila som ho za horúce bledé líca a nasmerovala jeho tvár, aby sa na mňa pozeral.

,,Nemyslím ten deň. Myslím druhého decembra." Prstami som mu prestala česať vlasy a trochu sa od neho odtiahla. ,,Ako by si sa ty cítila na mojom mieste? Ja...ja neviem či zvládnem byť pri tvojom druhom pôrode, ale zároveň nemôžem len tak sedieť, keď budem vedieť, že rodíš,"  potiahol a hlas sa mu chvel, no nerozplakal sa. ,,Prepáč."
,,Nie, Nick. To je v poriadku. Porozprávame sa o tom ešte, len musíš vytriezvieť."
,,Nepotrebujem b-byť triezvy. Nenávidim ten deň. Nenávidím narodeniny svojich deti," povzdychol si a pokračoval: ,,Je desivé, že ty by si bezo mňa dokázala čokoľvek, ale ja bez teba nie," ledva dýchal.  Priblížila som sa k jeho telu a dala som mu pusu na čelo. ,,Nezvládla. Dýchaj." Nick ma prekvapivo poslúchol a zhlboka sa nadýchol. ,,Strašne veľa toho cítim a zas to nemám pod kontrolou."
,,Zvládneme to." Nickolasova ruka zašla pod moje ružové tričko a pohladkal ma po pribratejšom bruchu. ,,Čo ak nie. Po všetkom dobrom príde zlé. Čím šťastnejší som, tak tým viac som potom nešťastnejší a naopak. Chcem to mať už všetko za sebou. Chcem, aby Aime už bola zdravá a aby si už porodila."
,,Uvidíš ubehne to rýchlo," zašepkala som.

Nick sa čelom oprel oboje brucho a rukami ma objal. ,,Takto mi je dobre."
,,Keď si pôjdeš ľahnúť bude ti ešte lepšie."
,,Čo máš stále s tým spánkom?"
,,Ja ani neviem," povedala som potichu. Keď bol Nick chorý, trpel nespavosťou a ja som sa neustále bála, že ňou trpí doteraz. ,,Zajtra je krvavý mesiac," povedal Nick. ,,Krvavý mesiac," zopakovala som.