•7•

1.4K 68 25
                                    

Nickolas

Mal som pravdu, keď som povedal, že budeme nakupovať hodinu. Kúpili sme pár vecí a išli domov. V popravde sa mi vôbec nechcelo. Chcel som byť s Ninou ešte sám, ale ona sa už ponáhľala. Navyše nám Daniel už raz volal a Nina začala kvôli tomu jednému zmeškanénu hovoru panikáriť.

Keď sme prišli domov, všetci traja boli zaujatý telkou, v ktorej hrala nejaká kreslená rozprávka.

,,Ahojte!" zakričala Nina, ale naše deti ju odignorovali. Telka pre nich vždy bola niečo pričom prestali vnímať svet. Oprela sa o stenu a začala Daniela zasypávať otázkami. Robila to pri každom, kto strážil naše deti. ,,Je čas ísť si ľahnúť," povedala Nina.
,,Tak ja pôjdem," vyhlásil Daniel. ,,Nie. Nemusíš nikam ísť. Len uložím deti," povedala. ,,Poobede zaspia vždy rýchlo."
,,Nebudem vás rušiť?" Pri tej otázke ma rozboleli spánky. Čo touto otázkou chcel docieliť? Samuel začal mrnčať, že ešte chce pozerať. No Aime vstala z gauča a natiahla ruky za svojou mamou. ,,Dopozeráte to, keď vstanete," povedala a vzala Aime na ruky. Nakoniec aj Samuel rezignoval a pomalými krokmi kráčal za nimi po schodoch.

Až keď ich kroky dozneli som si sadol vedľa Daniela na gauč a chvíľu sledoval animovanú veverička na veľkej obrazovke. ,,Miluješ moju ženu?" spýtal som sa narovinu. Nechcel som sa to pýtať, ale tá otázka zo mňa vykĺzla sama. ,,Čo?"
,,Pýtam sa či miluješ Ninu."
,,Ako ti to napadlo?"
Pokrčil som ramenami.
,,Teraz som sa rozviedol."
,,A?"
,,Má teba," povedal.
,,A kebyže ma nemá?" tlačil som naňho. ,,Čo chceš počuť Nick?" opýtal sa, ale nenechal ma, aby som mu odpovedal. ,,Nina mi pomáha. Naozaj mi stačí ju vidieť a nemyslím na nič zlé. Prišiel som o niekoho, ale s Ninou na tú stratu nemyslím. V popravde ľutujem, že som sa s ňou nezblížil, keď si ju na štyri roky opustil. Všetko by mohlo byť inak." Premeral si ma pohľadom.

Kiežby bolo ublíženie na zdravý legálne. ,,No tak vraz mi," povedal mi Dan.

,,Aj tak odpoveď na tvoju otázku je: Milujem ju, ale nie som do nej zamilovaný." Prsty na pravej ruke som si začal pukať, aby mi nevyletela ruka k jeho nosu. Jeho slová mi nedávali zmysel. Milovať a byť zamilovaný pre mňa znamenalo to isté. Jedno s druhým súviselo. ,,Buď by som zmenil toto alebo to s Nancy."

O Nancy mi Dan povedal len jednu vetu: Chýba mi. Nič viac.
,,Netvár sa tak. Obidvaja dobre vieme, že by ťa Nina neopustila nech by sa stalo čokoľvek obzvlášť teraz, keď budete mať tretie dieťa."
,,Čo?" nadvihol som obočie a v hrdle mi vyschlo. ,,Čo si povedal?"
,,Ona...ti to nepovedala," povedal Daniel. Nepovedala. Nepovedala mi to. Daniel nevedel, že som deti nemohol mať prirodzenou cestou.
,,Ona je tehotná?"
,,Áno a vie to už týždeň." Cítil som sa ako keby som sa dusil.

,,Bože zaspali takmer hneď, ani som im nestihla dočítať rozprávku," pomaly k nám kráčala, ale na mieste, kde sa spájala obývačka a kuchyňa zastála.
,,Kedy si mi chcela povedať, že čakáš ďalšie decko?"
Nina sa pozrela na Daniela: ,,Neskôr," zašepkala.

,,Idem ja," zašepkal Daniel, ale obidvaja sme ho ignorovali.
,,S kým to čakáš?"
,,Čože? S kým asi?! S tebou!"
,,Strápnuješ samú seba," zamrmlal som.

Všetky pekné klamstvá |||.Where stories live. Discover now