Všetky pekné klamstvá |||.

•10•

Nina

Premýšľal som ako ti vynahradiť ten list. Nemal som to urobiť. Viem, že nemal, ale spálené sa nedá opraviť a ja to nedokážem vziať späť. Takže teraz píšem druhý. Viem, že to pre teba veľa znamenalo a mala si pravdu som otrasný manžel. Akosi neviem ako byť dobrým mužom. Nepochybujem, že sú dvojičky moje. Viem, že sú. Viem, že aj ty si moja. Už od prvého dňa kedy som ťa stretol som to vedel. Tvoj úsmev bol pre mňa ako liek, ktorý ma hojil. Hojil vo všetkých zmysloch. Nemôžeš sa hnevať na mňa, že žiarlim. Žiarlim, lebo viem aká si cenná a aký ja bezcenný. Si moja rodina. A nemysli si, že som tak reagoval, pretože si tehotná. Doteraz nie som úplne v pohode, pretože ja som naozaj tretie dieťa nechcel. Nechcem, aby si druhýkrát rodila a aby sa ti niečo stalo. Ty by si sa zvládla postarať o tri deti aj bezo mňa, ale ja nie. Potrebujem sa upokojiť, pretože aj keď ti toto píšem tak nie som celkom v pohode. Vidieť ťa v takom stave ako keď som ten list spálil bolo pre mňa horšie než som myslel. V tú chvíľu som ti chcel len ublížiť a bol som dokonca pyšný, že mi to napadlo, ale nikdy som si nemyslel, že ti tým spôsobím takú bolesť. Si tehotná a ja som ti urobil toto. Si moja dúha. Dúha, ktorú si sám ničím, pretože zakrývam slnko a vidím len dážď. Naozaj by si ťa zaslúžil niekto iný. Niekto kto by si ťa viacej vážil a bol by lepším človekom. Ja sa snažím. Naozaj sa snažím, ale nestačí to. Ale milujem ťa a dúfam, že moja láska ti  vynahradí bolesť. Proste ľubim ťa a chcem, aby si bola šťastná, takže pár dní nebudem doma. Porozprávame sa ešte keď sa vrátim a sľubujem na svoj malíček, že ti už takú bolesť nespôsobím.

List som položila na miesto skadiaľ som ho vzala. Zobrala som si lyžičku aj jogurt a vyšla som hore do svojho ateliéru. Pár dni nebude doma...Čo preňho znamenalo pár dní? Necítila som sa lepšie. Vôbec nie. Práveže som nemala z jeho odchodu dobrý pocit.

Môj prvý list už nezachráni...Nič môj
prvý list nezachráni. S tým listom popálil aj mňa a ako sám napísal: spálené sa nedá opraviť. Môj hnev a smútok sa trochu zmieril, ale stále vo mne bol.

Zavrela som sa a čítala som deckú knihu, ale písmenká som videla rozmazane. Po chvíli to však prešlo. Dočítala som stopäťdesiat stranovú knihu a navrhla obálku. Vedela som, že si knihu budem musieť čítať ešte postupne, tak aby som ku každej kapitole nakreslila aspoň dva obrázky, ale obalku som vždy robila prvú. Pre deti to zvykla byť najdôležitejšia vec.

Keď som sa pozrela na hodinky bol najvyšší čas ísť pre dvojčatá do škôlky. List od Nickolasa ďalej ležal nedotknutý na linke. Venovala som mu len krátky pohľad a vybrala sa k svojmu bielemu autu. Peňaženku som hodila na sedadlo spolujazdca a zapla som si pás. Začínala som už cítiť, že pomaly priberám, ale tešila som sa. Bolo mi jedno, že mi zase narastú prsia, že zas sa nevyspím a čaká ma bolesť a ovisnuté brucho. Bola som šťastná, pretože som sa mala stať trojnásobnou mamou pritom som to dieťa vôbec nečakala. Bolo pre mňa prekvapenie a ja som odjakživa prekavepnai milovala. Jediné čoho som sa bála bolo, že sa nenarodí zdravé. No doktori ma na nič také zatiaľ neupozornili.

Rukou som si pohladkala brucho a usmiala sa. Keď som bola tehotná s dvojičkami, bolo to úžasné. Nick sa síce správal prehnane, ale ja som ho za to milovala. Takmer všetko sme robili spolu, lebo tvrdil, že sa môže kedykoľvek niečo stať. Odvtedy čo sa Nick dozvedel, že budeme rodičia mi stále hladkal brucho. Zaspával na ňom. Natieral mi ho a prihováral sa našim dieťaťom, síce svojským spôsobom, ale vedela som, že sa teší.

Pamätala som si aj ako Nick hystericky plakal prvú noc, keď sme prišli domov. Možno naozaj nebol po mojom pôrode úplne v poriadku.

Narovnala som si spetné zrkadlo a naštartovala som. Vychádzala som z príjazdovej cesty a pomalou rýchlosťou išla popri domoch. Predo mnou sa niečo len mihlo. Bolo to ako záblesk niečoho tmavého.  Zabrzdila som, tak prudko, že som si hlavu buchla z celej sily o volant. Niečo do mňa narazilo. Z predu aj zo zadu. Hlava ma bolela. Bolela a točilo sa mi v nej. Zdvihla som hlavu z volantu a bola na ňom krv. Veľa krvi. Zdvihol sa mi žalúdok, ale nepozvracala som sa. Nepozvracala som sa, lebo nič okolo mňa neexistovalo. Zaspala som. Nič som necítila. Bolesť ani fyzickú ani psychickú. Vnímala som len tmu.