•19•

1.4K 71 9
                                    

Nina

Dni začali ubiehať neuveriteľnou rýchlosťou. Prešlo šestnásť dní. Prst som mala už zahojení a mohla som sa opäť venovať práci. Kreslila som posledné dni veľa. ,,Akej farby jej dáme vlasy?" opýtala som sa a ťukla na paletu na tablete. ,,Červené."
,,Dobre, tak červené," pobozkala som ju na vlásky, ktoré jej vďaka chemoterapií zoslabli. Každý deň som sa modlila, aby jej nevypadali, pretože som vedela, že by to Aime nezvládla. Sedela so mnou už vyše hodinu a len sa pozerala ako kreslím obrázky do novej knížky. Aime viacej nechodila do škôlky ako chodila, ale vôbec jej to nechýbalo.

Dvere sme si nechali otvorené, takže sme ani jedna nepočuli, kedy sa Nick objavil medzi nimi.
,,Uvaril som večeru," povedal zachrípnuto. ,,Čo si varil?" zamračila som sa. Nickolas málokedy varil, vlastne takmer nikdy. Ak bola večera na ňom, tak nás vzal do reštaurácie alebo niečo objednal. ,,Lazane."

Aime zoskočila z mojich nôh a ja som šla hneď za ňou. Za posledné dva týždne som nemala žiadnu chuť do jedla. Všetko, čo som zjedla som automaticky vyzvracala. Nemala som v pláne jesť, ale Nick položil predomňa plný tanier. Pozrela som sa na Nickolasa, ktorý si sadol oproti mne. Potom na Samuela, ktorý sa doslova napchával akoby nejedol dva dni a vzápätí zase na Nicka.
,,Ďakujem, ale ja si dám neskôr. Chcela som len vidieť tvoj výtvor." Nickolas mlčal. Odsunul sa od stola a vstal. Nemala som tušenia čo ide robiť. Čupol si ku mne a opatrne sa dotkol mojej ruky: ,,Musíš jesť, keď nie už kvôli sebe, tak kvôli mne a malému." Pokrútil hlavou a mne sa ani trošku nepáčilo ako sa na mňa pozerá. ,,Si tehotná. Ak to pôjde takto ďalej, tak sa môže niečo stať," hovoril šepotom.
,,Ty si myslíš, že potratím?" skríkla som. ,,Musíš viac jesť. Máš priberať, nie chudnúť," vyhol sa odpovedi.

Pozrela som sa na jeho ruky, ktoré sa opatrne dotýkali tých mojich. Mal ich úplne dobité. Na hánkach mal zaschnutú, ale aj čerstvú krv. Vedela som, že obaja sme sa s tým potrebovali zmieriť po svojom, ale...Nick hneď ako si všimol, že sa pozerám na jeho ruky prudko ich odtiahol a vstal. ,,Môžem telku?" opýtal sa Samuel. ,,Jasné, že môžeš," povedala som Samuelovi. ,,Dojem a zapnem ti ju," pozrela som sa na lazane a chytila vidličku. Všimla som si na Nickolasovej tvári náznak úsmevu. ,,Robil si ich ty či je to polotovar?"
,,Robil som ich ja. Nie sú také zlé."
Usmiala som sa a vložila si do úst kúsok. Musela som uznať, že chutili rovnako ako voňali. No ja som si ich chuť nedokázala užiť, pretože som myslela len na to, aby som to nechala vo svojom tele.

,,V stredu máš to vyšetrenie," poznamenal Nick. ,,Urobia mi sono," úprimne som sa pousmiala a dala si ďalšie sústo lazaní. ,,Pôjdem s tebou."
,,Nick, zvládnem to," protestovala som. Aj tak si za posledné dni vzal priveľa volna. ,,Chcem ísť," trval na svojom.

Prekvapivo sa mi do seba podarilo dať celý obsah taniera. Zapla som telku a nechala v obývačke Sama aj Aime pozerať nejaký kreslený seriál.

Zo stola som vzala dva taniere a odniesla ich do umývačky.
,,Lene ponúkli miesto v inej agentúre," pozrela som sa na Nicka, ktorý stál hneď za mnou a podával mi ďalšie špinevé riady.
,,Prijala to." Prikývol.
,,Takže s ňou už nebudeš pracovať?"
,,Nie, nebudem."
Zavrela som myčku a zapla ju. ,,Si rada?"
,,Nepýtaj sa ma drbnuté otázky."
,,Chcem drbnutú odpoveď."
,,Som rada," povedala som a chcela poutierať linku, ale Nick za sebou všetko dôkladne upratal. Nakukla som do obývačky a usmiala som sa. Oprela som sa o linku. Nick bol teraz pri mne bližšie ako pred pár sekundami.

,,Nina, ja sa bojím," pera sa mu roztriasla. ,,Dal som jej už niekoľko tých blbých sľubov, ale ja si nie som istý, či som schopný ich dodržať," pokrútil hlavou. Nickolas bol za posledné dni mojou aj Aimenou oporou. Stále hovoril, že všetko zvládneme, ale teraz som videla, že tomu sám neveril. ,,Je ešte malinká. Zachvíľu bude mať štyri. Ja som mal dvadsaťjedna, keď som ochorel a nedával som to," jeho hlas naberal na hlasitosti. Jeho oči sa začínali lesknť. Žmurkol a kvapka mu skĺzla po líci. ,,Psst, všimne si ťa," zašepkala som sa skontrolovala Aime, ktorá sedela na gauči v obývačkovej časti  dostatočne ďaleko od nás. 

,,Čo ak sa jej niečo stane?"
,,Jej sa nič stať nemôže." Nemohlo. Aj keď nás ešte čakalo veľa času stráveného v nemocnici. Nedokázala som myslieť na to, že by to mohlo
nakoniec dopadnúť inak ako dobre.

Všetky pekné klamstvá |||.Where stories live. Discover now