Všetky pekné klamstvá |||.

•9•

Nina

Nejaká ruka ma chytila za rameno. Otočila som sa a Aime sa na mňa veľkými hnedými očami pozerala. Utrela som si tvár a usmiala sa na ňu. Úplne som zabudla, že našej deti spia. Nechala som sa uniesť hádkou s Nickolasom a nemyslela som na ne. ,,Neplakaj," povedala Aime.
,,Nie. Ja neplačem," položila som list na nočný stolík a natiahla sa k Aime. ,,Plačeš." Objala som ju.
,,Mrzí ma, že sme vás zobudili."
,,Kričali ste," zašepkala Aime a ďalej ma obíjamala. Jej objatie bolo v tú chvíľu pre mňa všetkým. Mala som pocit, že moje diery v srdci sa hoja. 
,,Kde je ocko?" obzrela sa po spálni ako keby ho hľadala. 
,,Vráti sa zachvíľu," povedala som a verila som tomu.
,,Samuel je v izbe?"
,,Áno. Nechcel vyjsť." 
,,Ideme dopozerať tú rozprávku?" spýtala som sa. Aime len vrúcne prikývla. ,,A môžeme si objednať pizzu."
,,Šunkovú?" opýtala sa. ,,Rovno dve šunkové," zdvihla som ju na ruky. Aime sa zbožňovala nosiť na rukách rovnako ako Sam.

V obývačke som zapla telku a pustila dvojičkám rozprávku. Upratala som z dlážky črepiny a rozliate víno. Zapla som kávovar a sadla si za stôl. Netušila som, kam mohol Nickolas ísť, ale bola som rada, že šiel. Jeden z nás musel odísť.

Zatiaľ som od neho žiadnu správu ani zmeškaný hovor nemala. Vlastne som na displeji jeho meno ani vidieť nechcela.

Objednala som pizzu, pretože som nemala energiu vymýšľať, čo im mám dať na večeru. Hneď po tom som zavolala Tii. Moja sestra Nickolasa nikdy nemala veľmi rada. Zakaždým, keď boli spolu, tak ho rada provokovala. Keď sme boli v Nemecku, tak sa tak pohádali, že sme s Nickom nastúpili takmer na lietadlo.

S Tiou som nehovorila dlho, len pol hodinu. Nechcela som zachádzať do detailov, ale Tia sa veľa pýtala, takže som hovor ukončila a vyhovorila sa, že prišla pizza.

Sadla som si do obývačky k dvojičkám. ,,O pár dní budete mať narodeniny. Je niečo čo by ste veľmi chceli?" opýtala som sa a tou otázkou som mala ich plnú pozornosť. Samuel vstal zo zeme a usmial sa. ,,Vlak z lega." Prikývla som. Lego. ,,Ja by som chcela prekvapenie," povedala Aime. Ako mohol Nick spochybňovať to, že sú jeho, keď mali tak veľa z jeho a zo mňa?

Mali mať narodeniny až druhého decembra, ale chcela som už pomaly mať nakúpené darčeky a objednať im tortu. Navyše som sa na ich štvrté narodeniny tešila. ,,Ja už mám pre vás jedno prekvapenie."
Samuel si mi sadol na kolená a čakal.
,,Kde je?" opýtala sa Aime.
,,Ešte nie je."
,,Prečo?" zamračil sa Sam.
,,Budete mať sestričku alebo brata."
,,Prečo?" zopakoval otázku Sam. Prečo sa ma pýta prečo? ,,Lebo sme sa s ockom rozhodli, že budeme mať tri deti." Klamstvo. Ale čo iné som im mala povedať?
,,Môžeme mať sestru?" opýtala sa Aime. ,,Zlatko. To uvidíme neskôr."
,,Kedy?" vyhŕkol Sam.
,,Keď pôjdem k doktorovi."

V tom zazvonil zvonček. Samuel zoskočil z mojich nôh a bežal k dverám, ale neotvoril, čakal na mňa.

Napchala som do seba celú pizzu Aime so Samom ledva zjedli dva kúsky. Nevedela som, že či je to tehotenstvom alebo chcem jednoducho zajesť svoju bolesť.

Do našej manželskej postele som si ľahla s deťmi. Nespala som. Len som ich hladkala oboch po jemných vlasoch a nedokázala som zaspať. Čakala som na Nickolasa, ktorý sa nevrátil.

S deťmi som strávila nedeľu v cukrárni. Každú chvíľu som kontrolovala mobil. Myslela som si, že ak sa Nick vráti domov a my tam nebudeme, tak sa možno zľakne. No keď sme sa vrátili nebol doma. Zavolala som do jeho práce, ale tam mi tvrdili, že Nick neprišiel. Bála som sa o ňho. Bála som sa, že sa mu možno niečo stalo.

Neodolala som a napriek hnevu a bolesti, ktorá mi rezala srdce som mu zavolala. Mal odkazovku. Ďalšiu noc som ho čakala, ale neprišiel. Čo ak sa nevráti už vôbec? Raz mi to už urobil. Čo ak nemá v pláne sa vrátiť. Moje myšlienky sa mi vôbec nepáčili.

Ráno som sa snažila zakryť svoje znaky nespavosti makeupom. Odniesla som dvojčatá do škôlky a zastavila sa v práci pre výtlačok knihy. Bola som si istá, že sa Aime zblázni, keď to uvidí. Keď som ilustrácie do tejto rozprávky kreslila, tak mi Aime sedela na kolenách a pozerala sa. Nepohla sa odo mňa. Počúvali sme pesničky z repráku, ja som kreslila na tablet a ona sa pozerala.

Mala som v pláne si prečítať novú rozprávku a rovno dnes začať s ilustráciami alebo aspoň s obálkou.

Prišla som do kuchyne a z chladničku vybrala jogurt. Keď som vyberala lyžičku, všimla som si, že na linke bolo niečo položené. S roztrúsenými rukami som vzala papier s rukopisom a začala ho čítať.