Golem 2

Chapter 118

H A R R Y

Je to už akási rutina, že za mnou moji priatelia chodia do práce. Nezaujíma ich, že ja na tomto mieste reálne pracujem a potrebujem sa plne sústrediť. Riadenie úspešnej stavebnej firmy nie je to isté ako lúštenie osemsmeroviek. Jednoducho sem prídu a chcú odo mňa, aby som sa im venoval. Najčastejšie to robí Louis. Neviem, zdá sa mi, že je to jeho odplata za moje neohlásené návštevy k nemu domov, pri ktorých som mu kládol nie vždy príjemné otázky.

Dnes za mnou prišiel Zayn, ale súdiac podľa jeho výrazu si myslím, že sa so mnou neprišiel iba tak zhovárať. Už je to dobrých dvadsať minút, čo sedí v kresle oproti môjmu pracovnému stolu a je ticho. Absolútne ticho. Znepokojuje ma to vzhľadom na to, ako to včera na tej pláži dopadlo. Určite mu to celé došlo a teraz asi premýšľa, čo mi povie len zatiaľ neprišiel na správne slová.

Najmenej desaťkrát sme si vymenili pohľady, vždy, keď som sa odvážil zdvihnúť zrak od počítača a pozrieť do tých jeho hnedých očí, ktorými do mňa vypaľoval dieru. Je mi to nepríjemné, pretože situácia medzi nami je už tak dosť napätá a touto návštevou to len zhoršuje. Dochádza mi trpezlivosť a bol by som radšej, keby na mňa spustil ten svoj rev.

S povzdychom na neho zdvihnem pohľad, už po jedenástykrát a opriem sa o operadlo svojej stoličky. Vyložím si lakte na podrúčky, prepletiem si prsty a točím sa mierne zo strany na stranu.

„Zayn, odkedy si sem prišiel si celý napätý. Viem, že mi chceš niečo povedať, tak to povedz, nech to už máme za sebou. Myslím, že sa nám obom uľaví."

„O tom pochybujem, že sa nám uľaví," zašomre si popod nos a nachvíľu sklopí pohľad. Počujem, že tep má trochu rýchlejší, čo absolútne nekorešponduje s tým ako pokojne vyzerá navonok. V skutočnosti zúri  a je frustrovaný.

„Zrejme si už zistil, čo je medzi mnou a Xeniou," prenesiem po chvíľkovom tichu a trochu sa pousmejem. Myslím, že dneškom ozaj toto divadlo skončí a som za to rád. Po tom včerajšku by som to už aj tak nemohol tolerovať.

„Došlo mi to presne po piatich sekundách, keď si ako nazúrený býk odfrčal za ňou a za tým chlapom a ani jeden z vás sa k nám potom už nevrátil," zvýši trochu hlas a nahne sa viac k môjmu stolu, na ktorý si vyloží lakeť. „Len nechápem na čo bolo dobré to divadlo predtým akože ste obaja prišli separátne. Fakt ste si mysleli, že na to neprídeme?"

„Xenia bola tá, ktorá trvala na tom, aby sme to tajili. Ja som síce súhlasil, ale rýchlo ma to prestalo baviť a najmä po včerajšku."

„Samozrejme," ironicky sa rozosmeje.

„Isteže. Nedovolím, aby bola v spoločnosti iného muža. Taktiež ťa chcem upozorniť," zamračím sa a zdvihnem ukazovák, „nech povieš čokoľvek, nič sa nezmení. Som so Xeniou a toto ber ako moje oficiálne a aj konečné stanovisko. Ty si môžeš povedať svoj názor, ktorý si rád vypočujem, ale tým to končí."

Zayn pobavene prikyvuje a ja nadobudnem pocit, že nech poviem čokoľvek bude mu to jedno. Aj keby som vydal sto upozornení, tak ich neuposlúchne. Je najväčším odporcom Xenie alebo lepšie povedané najväčším odporcom Xenie, ktorá je vo vzťahu so mnou.

„Kto o tom ešte vedel?"

„Louis."

Zayn sa ešte väčšmi rozosmeje. „Samozrejme, zradca Louis, váš najväčší fanúšik."

„Nie som zvedavý na tieto reči," odbijem ho. Bol by som najradšej, keby odišiel. Je čím ďalej ťažšie s ním vychádzať.

„Celý čas som si o tebe myslel, že si inteligentný," postaví sa z kresla, vopchá si ruky do vreciek nohavíc, pričom sa začne prechádzať po mojej kancelárii, „ale mýlil som sa. V skutočnosti si hlúpy. Je to v podstate aj moja vina, že je z teba to, čo je. Mal som ťa naučiť inému životu a netajiť ti všetky tie veci ohľadom vzťahov, žien a sexu. Ak by som to tak urobil, nebol by si zo Xenie takýto posratý."