Golem 2

Chapter 120

X E N I A

Millien byt opúšťam s celkom dobrou náladou. Bol dobrý nápad vyhradiť si čas pre naše priateľstvo a tak trochu sa navrátiť do našich babských prespávačiek, počas ktorých sme celé noci prekecali. Veď napokon presne to je účel babincov. Rozprávali sme sa najmä o Harrym a o tom, ako nám to klape. Mojim cieľom bolo hlavne upokojiť ju, aby sa nebála, že mi Harry nejak ubližuje alebo ma snáď obmedzuje. Neviem, či sa mi ju úplne podarilo presvedčiť, ale uvoľnila sa medzi nami atmosféra a sľúbili sme si, že spolu budeme tráviť viac času. Nechcem, aby sa moja kamarátka zaplietla s darebákom Zaynom, ktorý má omnoho väčší vplyv než som si pôvodne myslela. Svrbel ma jazyk, ako veľmi som sa jej chcela spýtať na to, čo všetko o mne a o Harrym hovoril, ale vedela som, že by to narušilo dobrú náladu, ktorú sme mali. Bavenie sa o Zaynovi je ako otvorenie červivej konzervy.

Keď mierim ku výťahu, moja hlava sa automaticky otočí smerom k Romeovmu bytu. Zahryznem si do spodnej pery, pretože ma neuveriteľne láka navštíviť ho. Chcela by som ho len pozdraviť a opýtať sa ho, ako sa má. Ktovie, či je vôbec doma.

Lepšie si posuniem rameno cestovnej tašky na pleci a vydám sa ku jeho dverám. Sťažka prehltnem a zdvihnem ruku, že zaklopem, ale hneď si spomeniem na včerajšok. Deje sa presne to, čo mi hovoril Harry a čo som si aj sama myslela, že sa bude diať. Stojím pred Romeovými dverami s túžbou všetko napraviť. Sľúbila som Harrymu, že za ním nepôjdem a mala by som to dodržať.

S povzdychom ruku zložím a rýchlo sa otočím, aby som odtiaľ odišla, kým si to nerozmyslím. Privolám si výťah, ktorý je niekde na treťom poschodí. Nervózne podupkávam nohou, ktorá mi zamrzne hneď ako za sebou začujem otvorenie dverí. Zmocní sa ma nepríjemné tušenie, že ide o Romea a obrátenie sa za zvukom mi to iba potvrdí. Môj kamarát si ma všimne hneď a chvíľu na mňa vyjavene hľadí. Som si istá, že sa tvárim rovnako ako on a pravdepodobne aj zblednem.

Náš očný kontakt preruší on, keď sklopí pohľad a konečne sa pohne z prahu svojho bytu, ktorý začne zamykať. Za ten čas si ho rýchlo premeriam. Je oblečený trochu formálnejšie, takže sa pravdepodobne chystá do práce alebo na nejaký pracovný obed. Čierny kufrík v rukách si preloží do druhej ruky a pozrie sa na svoje hodinky na ľavej ruke, zatiaľ čo sa postaví vedľa mňa. Ovanie ma jeho výrazná drevito-korenená pánska voňavka. Tuším má podobnú aj Harry, pretože mi ho pripomenie.

„Ahoj, Xenia," pozdraví ma až príliš vľúdne na to, ako sme sa naposledy rozlúčili. Prekvapí ma to tak veľmi, že mu pozdrav opätujem až po pár sekundách. Medzitým príde výťah a hneď do neho nastúpime. Cesta dole je pre mňa ukrutná, pretože sme ticho. Mňa príšerne svrbí jazyk a premýšľam, či začať debatu alebo nie. Najmenej trikrát som počas tej trápnej cesty pripravená niečo povedať, dokonca na neho aj pozriem, ale nakoniec to zakaždým vzdám. On mi pohľady opätuje, ale nič nepovie. Trestá ma? On určite vie, že ma to mrzí a necháva ma sa v tom bahne poriadne vyváľať.

„Bola si u Millie?" pretrhne svojim hlasom, výťah nasiaknutý trýznivým tichom. Táto otázka je zbytočná, pretože odpoveď je jasná. Snaží sa o konverzáciu. Premýšľam, ako je to možné. Azda mu tie dva týždne pomohli a on skutočne vychladol alebo so mnou bude viesť formálnu konverzáciu iba zo slušnosti?

„Babská prespávačka. Trochu sme utužovali náš vzťah," pousmejem sa v odpovedi.

„Máte nejaké problémy?" zamračí sa a v jeho nízkom hlase započujem obavy. Trochu ma to poteší, že mu nie som ľahostajná.

„Nie, to nie, len sme spolu chceli stráviť viac času," rozhodnem sa mu nepovedať o našich menších roztržkách. Priviedlo by nás to k Harrymu. Vlastne by som sa s ním o tom mala porozprávať lenže, ako to mám urobiť tak, aby sa ani jeden z nás necítil nepríjemne? Ako sa mám pred ním prestať cítiť ako úplná krava?