Golem 2

Chapter 137

Charlieho umiestnili do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia pre duševné a nervové ochorenia, severozápadne od Chicaga neďaleko Elk Grove Village. Budova, ktorá bola postavená v roku 1920 si prešla niekoľkými rekonštrukciami, hoci jej účel bol jasný už od počiatku jej samotných plánov. Románska stavba s nepravidelným pôdorysom bola od jej otvorenia domovom pre ťažké prípady nebezpečných bláznov, ktorí nemohli nielenže koexistovať s normálnymi ľuďmi, ale taktiež nesmeli byť umiestnení ani medzi ostatných pacientov, ktorí síce mali podobné diagnózy, no aspoň nikdy nikomu neublížili.

Busse Woods Asylum je postavená z omietnutých tehál a pazúrika, s kamennými obkladmi a kombináciou bridlicových a glazovaných čiernych škridlových striech. Umiestnili ju doslova na prahu Busseových lesov. Bolo potrebné, aby sa budova, ktorá uchováva nebezpečných a bláznivých delikventov, nachádzala ďalej od civilizácie aj v prípade ich úteku. Najbližšia policajná stanica sídlila v Elk Grove Village, takže v prípade úteku nejakého pacienta boli okamžite povolaní. Vzhľadom na to, že v minulosti boli úteky príliš časté, postavili v oblasti päťdesiatich metrov od budovy strážne veže. Policajní príslušníci vždy zabránili akémukoľvek pokusu o útek, takže sa žiadny pacient nedostal nikdy ďalej, ako za hranicu strážnych objektov. Avšak následné zriadenie policajnej stanice v susednej dedine v sedemdesiatych rokoch a lepšie bezpečnostné opatrenia samotnej psychiatrie, neboli strážne veže viac potrebné a samotné úteky pacientov takisto klesli až na nulu.

Xenia stojí na poloprázdnom parkovisku a chvíľku na budovu iba hľadí. Gabriel s Jaydenom sedia v aute a nervózne ju pozorujú. Nesúhlasili, aby šla na také miesto, ale nedala si povedať. Pred ochrankármi sa tvárila, že ju toto miesto vôbec neznepokojuje, no opak je pravdou. Lenže aj tak je už neskoro, aby si to rozmyslela, a tak vykročí smerom ku svetlým vápencovým schodom, nad ktorými sa týčia veľké hnedé dvojkrídlové dvere. Kapucňu si stiahne viac do tváre a rozhliadne sa po vstupnom vestibule, kde sa nachádza vrátnica presne uprostred. Po jej stranách je schodisko so zábradlím, na ďalšie poschodia. Pri jednom z nich stojí Wesley Styles, ktorý sa stal v tejto veci akýmsi spojencom. Stretla sa s ním na súde, keď bola vypovedať proti Charliemu. Práve tam sa s ním dala do reči a on jej prezradil, že v zariadení, kam Charlieho pošlú pracuje jeden z jeho priateľov ako ošetrujúci lekár. Od začiatku mala v pláne chodiť ho navštevovať, nech by už skončil hocikde, ale zároveň jednoznačne vedela, že bude potrebovať pomoc. Musela zistiť, kto stál za celou tou akciou v Zermatte, kto je lovec a kto ho privolal. Za celou tou mašinériou stál niekto veľký a jediný, kto o tom vedel bol Charlie.

„Xenia, už na teba čakáme," osloví ju Wesley a odzbrojí ju úsmevom, ktorý je až priveľmi podobný Harrymu. „Toto je doktor Victor Brown, môj kamarát zo školy, vďaka nemu budeš môcť navštevovať Charlieho," predstaví jej ho a Xenia mu podá ruku. Až teraz mu poriadne  pohliadne do hnedých očí, pri ktorých sa mu objavia jemné vrásky, keď mu spoza plných pier vykuknú biele rovné zuby.

„Nebojte sa, budem diskrétny. Nikto sa nedozvie, že Charlieho navštevujete, ale budete sem môcť chodiť len večer a jedine, keď budem mať službu ja a Daphne," kývne hlavou smerom k mladej ryšavej vrátničke, ktorá sa na Victora usmeje. A nie je to len tak hocijaký úsmev, ale ten úsmev. Úsmev, ktorý hádže žena po mužovi, do ktorého je zbláznená až po uši. Victor si rýchlo prstami upraví svoje krátke hnedé vlasy, aby mu pekne stáli a nestratili objem. Xenia a Wesley si vymenia úsmevné pohľady.

„Ak ste vy dvaja už skončili s tými 'šukáme spolu'  pohľadmi, tak by sme mohli už ísť, nemyslíš, priateľu?" Wesley položí ruku na široké rameno svojho kamaráta, aby mu pripomenul našu prítomnosť.

„Iste. Poďte za mnou a majte hlavy sklonené, pretože tu máme kamery."

Kráčajú hore schodiskom, ktoré je z jednej strany lemované obrazmi rôznych kútov krajiniek. Tie sú však úplným kontrastom tohto miesta. Zatiaľ čo psychiatria a myseľ pacientov sú zahalené temnotou, obrazy vyžarujú svetlo, krásu a nádej. Na prvom poschodí visí veľká kópia slávneho obrazu Hviezdna noc od holandského maliara Vincenta Van Gogha. Xenia ho chvíľu zaujato pozoruje, ale nezastavuje sa.