Golem 2

Chapter 112

Harry zastaví na parkovisku pred taekwondovým štúdiom, kde pracujem a obaja vystúpime z jeho mercedesu. Doviezol ma sem, čo sa mi najprv zdalo ako dobrý nápad. Teraz si uvedomujem, že na cestu domov si budem musieť zavolať taxík. Som v takom príjemnom rozpoložení, že mi to vôbec neprekáža. Vlastne sa cítim tak dobre, ako už dávno nie a je to veľmi podozrivé. Pri raňajkách som sa prichytila pri tom ako čakám, kedy sa niečo pokazí. Skenovala som telefón, či nezavolá Zayn s tým, že o všetkom vie alebo môj brat, že sa objavili nejaké dôkazy ohľadom Charlieho a tej mŕtvej ženy. Dokonca som sa dívala z okna, či na zem neletí nejaký horiaci meteorit.

Skrátka po tom, ako som sa ráno zobudila v dobrej nálade a vedľa mňa ležal Harry som zistila, aké je pre mňa neprirodzené cítiť sa dobre a spokojne. A bolo to veľmi nepríjemné zistenie. Uvedomila som si, že posledné mesiace som sa neustále rozčuľovala, bola smutná, zlomená, niekoľkokrát takmer mŕtva. Už dávno mi nebolo až tak dobre, vlastne ani neviem, či to tak niekedy vôbec bolo. Mám pocit, akoby som bola v akomsi šoku alebo sne, ktorý raz skončí.

Nemusel by.

Harry zo zadného sedadla vezme moju športovú tašku a prehodí si ju cez plece. Obíde auto a natiahne sa za mojou rukou. Prepletie si so mnou prsty, čo je pre mňa ďalším nezvykom a kráčame smerom k štúdiu. Pousmejem sa nad tým a premeriam si od hlavy až po päty jeho perfektnú postavu odetú v bielej košeli zastrčenej do tmavých nohavíc. Vzhľadom na to, že je ďalší teplý letný deň, má rukávy na košeli vyhrnuté a vrchné dve gombíky rozopnuté. Hryziem si z toho pohľadu spodnú peru. Nemôžem si pomôcť, vyzerá neskutočne dobre.

„Vieš, že si ma nemusel viesť a ani odprevádzať, všakže?" Vyjdeme po schodoch a zastavíme vedľa sklenených vchodových dvierí. Harry sa ku mne otočí čelom a chytí ma aj za druhú ruku.

„Potom by sme sa rozlúčili skôr. Chcel som byť dlhšie s tebou," prizná sa. Zahreje ma to pri srdci a na tvári sa mi rozleje nekontrolovateľný úsmev, ktorý on odzrkadlí na sebe. „Ešte nie je neskoro, vrátiť sa domov a zahrabať sa do postele," navrhne.

„To nejde. Musíme sa chovať normálne a normálni ľudia chodia v pondelok do práce," pustím mu ruky, ale on si ma chytením za boky pritiahne na seba.

„Ja som CEO. Nemusím ísť vždy do práce a ani ty by si nemusela ísť, keby si stále pracovala u mňa," žmurkne na mňa.

„A robila by som tam čo? Tvoju ochranku?"

„Bože, nie. Ani náhodou, to by som nedovolil. Robila by si to, čo by si chcela. Hlavne, aby som ťa mal blízko pri sebe." Harry sa ku mne skloní, aby mi dal pusu, ale ja sa odtiahnem a pery mu zakryjem dlaňou. Zamračí sa a narovná sa, aby sa porozhliadal. „Nie je tu nikto koho poznáme."

„Nie je správne, aby som k tebe šla pracovať a to hneď z viacerých dôvodov," vrátim sa späť k predošlej téme a takisto sa porozhliadam. Naozaj nechcem, aby sa o nás niekto dozvedel. Nemali sme sa držať ani za ruky, ale nechala som sa uniesť.

„Počúvam."

S povzdychom sa od neho odtiahnem.

„Za prvé, mám rada svoju prácu. Za druhé, k tebe do firmy som šla jedine preto, aby som odhalila tvoje tajomstvo, čo sa mi už dávno podarilo. Za tretie, hovorilo sa tam o mne, že mi udeľuješ protekciu. To že spolu chodíme by nevyvolalo dobré mravy, keby si ma tam zamestnal.  Za štvrté a to je najdôležitejšie, chodí tam za tebou Zayn, Damian, Louis a pracuje tam Millie a Jamie Mateo."

„Čo je s Mateom?"

„Akonáhle by zistil, že spolu chodíme a ver mi, že by to zistil, tak by to každému vyrapotal, lebo je veľmi ukecaný. Viac ako nejaká žena." Keď som tam ešte pracovala, Jamie vždy vedel všetky pikošky ako prvý.