Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsať štyri - Craps

„Komu si myslíš, že si vrazil?!“ Spýtal sa naštvane a ja som mu uštedril ďalšiu ranu z ponuky mojich najšťavnatejších na trhu. Mal som pocit zadosťučinenia.

Konečne sme sa spolu dostali preč z parketu a ja som sa vybral napravo od dverí k schodisku. Prechádzali sme okolo normálnych boxov, až cez tie luxusnejšie, až sme sa napokon dostali nakoniec. Vzadu, v rohu za stenou sedačky bol bočný únikový východ, pri ktorom už nervózne prešľapovala Lottie spolu s Ryanom. Ten hodil pohľad na nás a zastavil sa vzadu za mnou.

„Ja sa o ňu postarám,“ povedal mi a ja som sa mu chystal vynadať, že o moju Unu sa nikto starať nebude, keď vzal Uninu kamošku za lakeť a ochranársky si ju k sebe pritisol. Tá síce nevedela, aká vážna táto situácia je, no vedela, že niečo v poriadku nie je. Ja som ďakoval Bohu za to, že sa nevypytovala, teda aspoň zatiaľ.

„Poďte,“ pološeptom povedala Lottie a pootvorila dvere. Vykukla von a práve zastavoval James s autom. Vystúpil z auta a my z dverí, keď sa za rohom objavili dvaja podozrivo vyzerajúci muži.

„Môžeme vám nejako pomôcť?“ Opýtal sa Ryan, keď tam tak stáli päť sekúnd a ani sa nepohli.

„Vy ste majiteľ klubu?“ Opýtali sa ho a ja som zmraštil obočie. Vymenili sme si s Ryanom spýtavý pohľad, no keď sme sa už otočili, muži vytasili zbrane.

„Pozor!“ Skríkol niekto, no moja priorita bola chrániť Unu. Rýchlo som sa pred ňu postavil ako ľudský štít a postrkoval ju k autu aby si nastúpila. Zatiaľ útočníci spustili paľbu. Vystrelili asi štyri guľky, ktorá však zakaždým minula, keď sa aj z našej strany ozvala rana.

Prestal som sledovať situáciu, otvoril som dvere od auta a strčil dnu Unu tak prudko, že sa vystrela na sedačke. Rýchlo sa však pozbierala a natisla sa na okno, aby mohli ostatní pokračovať a nastupovať. Kričal som na Lottie a Vanessu, aby si rýchlo nastúpili, no v tom som zbadal Lottie sedieť za rohom oproti stene na chladnej zemi, kde ju nemohli vidieť útočníci. Ruku si pridŕžala pri pravom ramene a keď som zbadal krv, pustil som sa k nej. Konečne som si vytiahol pištoľ a vystrelil na útočníkov. Zbadal som, že jeden leží bezmocne na zemi a druhý sa držal za rameno, no stále na nás strieľal a skrýval sa za kontajnerom. Plus ešte pribudol jeden strelec, ktorý bol za druhou popelnicou a vypadal až moc čiperne. Vystrelil som na toho so zraneným plecom a on sa zviezol k zemi, pričom upustil zbraň.

Ďalej som sa nezapájal, utekal som k Lottie. Skrčil som sa k nej a čupol si vedľa nej. „Lott, počúvaj ma, si v pohode?“

„Hej,“ zachrapčala a zastonala. Zanadával som a vytiahol mobil.

„Brad, počúvaj ma. Pri bočnom východe je prestrelka, pošli nejakých mužov, budú musieť vypratať odtiaľto telá a pošli tu sem moje auto!“ Zakričal som a zložil. „Drž si ranu, Lott. Bude to dobré.“ Zašepkal som a pohladkal ju po vlasoch.

Vtedy zaznel posledný výstrel a jediné, čo sa ozývalo boli chrapľavé zvuky, ktoré vydával jeden z útočníkov. „Ryan, ako ste na tom?“ Opýtal som sa ho. Videl som, že bol prikrčený za autom, spolu s Jamesom.

„James to schytal, ale je to čistý priestrel, takže nič vážne. Inak sú dievčatá v pohode.“

„Lottie je postrelená,“ zachrapčala a ja som pritisol na jej ruku svoju, aby sme lepšie stláčali ranu. „Drž si to,“ prikázal som jej a postavil som sa na nohy.

Kráčal som k strelcom a namieril som si to k tomu, čo už bol určite vyriadený. Pre istotu som vytiahol zbraň a jedným výstrelom mu strelil do hlavy. Prešiel som k tomu, čo skučal na zemi a držal si ešte stále jedno rameno. Zaznel môj druhý výstrel a dozneli aj jeho chrapčania. Nakoniec som podišiel k poslednému, ktorý sa plazil za svojou zbraňou. Chladnokrvne som ju odkopol preč a čupol si vedľa neho.