Precitla som po spánku, ale nepohla sa. Po asi desiatich minútach som nadvihla jedno viečko, napokon aj druhé. Snažila som sa posadiť sa, ale rýchlo som to zamietla a ruky si omotala okolo rebier. Mala som pocit, akoby som mala svalovicu. Ibaže toto bola bolesť z kopania do brucha a nie od preťažených svalov. A rebier. Zastonala som, keď som sa prevalila na koniec postele.

 S ťažkosťou som sa postavila a odplazila sa do kúpeľne. Takmer som vykríkla, nemohlo to byť horšie, cítila som sa ako dokopané vrece zemiakov a k tomu som tak ešte vypadala. Vzala som si vatový tampónik, naniesla na neho trošku krému a začala si odličovať tvár. Keď som už nevypadala ako Shrek a Fiona dokopy, zašla som si na vécko a sadla si na posteľ.

Prehrabala som sa v kabelke a nič si tam nenašla, čím by som sa mohla zabaviť. Postavila som sa a prišla k oknu, zahľadela som sa von.

Túto štvrť som asi nepoznala, pretože sa mi naozaj nezdala povedomá, všetko bolo iné, napríklad také domy naokolo. Nie som zvyknutá na luxusné domy s desiatimi garážami, kamerami, alarmom ešte aj na záchodovom splachovaní a tak, ako mali susedia. Keď som si spomenula ako má asi zariadený dom Harry, či tu má tiež nejaké špeciálne alarmy, niekto mi zaklopal na izbu.

„Aj tak tie dvere otvoríš, tak prečo klopať?“ zakričala som, aby to bolo počuť na druhú stranu dverí.

Dvere sa otvorili iba na štrbinku a dnu sa strčila tmavá vlnitá hlava namiesto hnedej kučeravej. „Oh Ryan,“ neisto som urobila tvár a on povytiahol obočie.

„Čakáš na niekoho iného?“ s vtipom sa ma opýtal a ja som prevrátila obočie a sadla si na posteľ.

„Poď ďalej,“ kývla som mu rukou a on sa celý pretlačil dnu. Potichu zavrel nohou dvere, otočený chrbtom ku mne.

„Milo sa správaš k Harrymu,“ zasmial sa Ryan a ja som sa usmiala.

„Čo tak začať s príjemnejším: ‚Ahoj‘?“

„Priniesol som ti niečo na prezlečenie a niečo na jedenie,“ povedal, a keď sa otočil, všimla som si, že má zaneprázdnené ruky. „Dám ti voľno, potom za takú hodinu aj niečo prídem, nezabudol som na tú biológiu,“ žmurkol a ja som sa zasmiala.

„To je dobre, lebo ja zabudla,“ povedala som a prišla k nemu, nútila som sa do ako takého kroku a vzala mu podnos z ruky. Položila som ho na stôl a vrátila sa po tašku, ktorú mal ešte v ruke. „Naozaj ma tu tak rozmaznávate, že už som si zvykla. Budem musieť urobiť zo svojej spolubývajúcej otroka,“ zasmiala som sa.

„Tak chudáčik spolubývajúca,“ uškrnul sa, a odišiel. Pri úškrne vypadá mlado, napadlo ma.

Tašku som odniesla do kúpeľne, zavrela za sebou dvere a pustila si sprchu, zatiaľ čo som sa vyzliekla. Hneď ako som prišla pod vodu, oslepla som. Nemám rada, keď sa mi očí dostane voda!

Opatrne som si umývala telo zdola nahor. Zakončila som to umývaním vlasov. Stopla som vodu a rukou si prešla po očiach, ktoré v momente, keď sa otvorili, boli zhrozené. Pridusene som zapišťala. Rebrá a brucho boli posiate modrinami. Toto sa mi až tak skoro nezahojí, povedala som si, opatrne som sa omotala do uteráka a prešla k zarosenému zrkadlu. Tak ako vždy som z neho vlhkou rukou zotrela paru, ibaže teraz aby som preskúmala svoje telo.

Od pása nadol to bolo dobré, od pŕs nahor tiež. Ibaže som mala modriny presne na tých miestach, ktoré ma zaboleli, keď ma kontroloval Ryan. Rebrá a brucho mi hrali všetkými farbami, až som si myslela, že som sa zmenila na chodiacu živú dúhu. Už iba hýbať sa bolo strašné, no vidieť to, čo zo mňa zostalo, bolo horšie.

Irresistible - DokonalíRead this story for FREE!