Vlci z Openshaw ✔

21 - Srdce je tvrdohlavejšie než Reed Washington

     Byť človekom, ktorý zachráni svet je obrovská zodpovednosť. Reed Washington však nikdy zodpovedný nebol. Každú minút, čo strávili v lese, na ceste ku Kvíliacim kopcom, si v hlave predstavoval všetky scenáre, ktoré mohli nastať. V hĺbke duše však vedel, že ani jeden scenár ho nepripraví na realitu. Izoloval sa od reality. Kráčal mechanicky zatiaľ čo jeho myseľ panicky pobehovala a rýchlosťou blesku preskakovala medzi jednotlivými realitami, ktoré mohli nastať počas najbližších hodín. Neveril, že práve on bude ten, ktorý sa stratí v jeho mysli a jeho fantázii. Nebol to však ten dobrý druh fantázie. Nevytváral nič pekné a nevytváral umenie z jeho fantázie. Jediné čo vytváral bola panika, ktorá sa na neho lepila a pomaly mu opantávala zmysli. Pohlcoval ho strach a lepil sa mu na päty, ktoré postupne znehybňoval. Zrastal spolu so zemou a Reed sa stával sochou uväznenou v jeho vlastnom strachu.

     Nathaniel sa na neho raz za čas obzrel a sledoval ako mu skáču dúhovky z predmetu na predmet a pritom im nevenoval žiadnu pozornosť. Nikdy ho takéhoto nevidel. Reed bol vždy pokojný a zároveň nahnevaný. Nevedel, ako je možné aby mal človek dve emócie naraz, no Reed bol živý dôkaz takéhoto človeka. Jeho nenávisť bola pokojná a občas ju prekrylo šťastie alebo hlúpe poznámky. Občas sa ukryli za piesne klasického rocku a Reed sa odrhol od vlastnej stráženej reťaze, a konečne bol voľný. Dokým si to neuvedomil. Potom sa opäť pripútal a strážil svoje emócie ako vlk svoju korisť. Nechápal čo s ním je. Strácal snáď kontrolu nad svojimi emóciami?

     Reed Washington nebol komplikovaný človek. Iba sa hral na komplikovaného a zahaľoval sa do svojich klamstiev, ktoré chránili jeho srdce pred smútkom a zlomením. Robí to každý človek, ktorý prežil zlomené srdce a bojí sa to prežiť znovu. Každý jeden človek zažil zlomené srdce. Ak nie, tak ho určite zažije nech sa snaží akokoľvek pred ním utekať. Chlapci chápali, že srdce sa musí vyliečiť a nesmie sa nechať obrniť len preto, že sa človek bojí jeho opätovného zlomenia. Srdce nás modeluje. Srdce vytvára najlepšiu verziu nás samotných. Keď je srdce ohradené kamennými stenami a ostnatými drôtmi, nevie sa vyvíjať. Nevie formovať človeka a nie je schopné tej najčistejšej a najsilnejšej lásky.

     V hradbách Reedovho srdca bola postavená brána. Brána, ktorá sa otvárala len pre jeho najbližších. Zväčšovali jeho srdce a napĺňali ho šťastím a pokojom. Normálny človek by svoje hradby zbúral a nechal srdce rásť. Reed Washington tvrdohlavo prestavoval a zväčšoval hradby okolo svojho srdca. Predstieral odvahu no v skutočnosti sa bál takmer všetkého. Nebolo to ani tak kvôli jeho reputácii. Bolo to kvôli jemu samému. Reed bol tak dobrý klamár, že oklamal aj seba samého. Oklamal svoju dušu, aby si myslela, že lásku nepotrebuje. Srdce sa však nedá oklamať. Srdce je tvrdohlavejšie než Reed Washington.

     Zastali. Zjazvený zúrivo vetril a strihal ušami. Niečo sa dialo. Chlapcom sa ježili vlasy. Víla nervózne trepotala krídelkami. Reed ho pokojne sledoval. „Zostaňte tu!"

     Zmizol. Zjazvený to robil často. Niečo zacítil, povedal im aby ostali stáť a o chvíľu bol naspäť. Chlapci boli už tak dosť vydesení preto sa neunúvali zisťovať čo vlka tak znepokojilo. Reed si ponaťahoval chrbát. Stavce mu popraskali. Nadýchol sa. Zmeravel. Zacítil sladkú, teplú vôňu niečoho až príliš známeho. „Koláč?" zamrmlal si pre seba a otočil sa. Celé telo mu hovorilo aby za tou vôňou nešiel. Vedel, že ho lákajú bosorky. Vedel, že tam ísť nesmie. Ale chcel to už skončiť. Váhal. Díval sa do prázdneho lesa. Čo ak by dal bosorkám presne to čo chcú? Priniesol by sa im na striebornom podnose.

     „Reed?" ozval sa Nathaniel. Reed sa otočil ku chlapcom so zmäteným výrazom. „V pohode?"

     „Áno. V pohode," zamrmlal a opäť sa díval viac okolo seba ako na niektorých z chlapcov. Bol nervózny. Predstavoval si ich reakciu keby im povedal, že musí umrieť. Prvý krát klamár nechcel klamať.