Neočakávané ||Lando Norris ||SK

21

,,Aký je dnes dátum?" opýtala som sa.
,,Tretí marec." povedal doktor. V šoku som ústa otvorila dokorán. Je to pár dní, ale pre mňa to je veľa! Pridlho som bola v kóme.

Otočila som sa k Landovi.
,,Pozajtra ideš do... Už Saudskej Arábie?" opýtala som sa pridusene. Preboha, veď ja som ho vôbec nemohla podporiť v Bahrajne!
,,Hej no..." povedal.

Otočila som sa späť k doktorovi.
,,Presne ako dlho som bola v kóme?" opýtala som sa.
,,Desať dní." odpovedal pohotovo doktor.
,,Takže ma dnes alebo zajtra pustíte domov, keďže som sa prebrala?" Krivo som sa usmiala. Pevne som verila, že už dnes ma pustia.
,,Možno až zajtra. Musíme si vás nechať na pozorovanie a potom." usmial sa.
,,Mhm... Okej." povedala som trochu sklamane. Vôbec sa mi tu už nechce byť. Je to tu také... Depresívne.

Sestrička trochu lámavou angličtinou vyhnala Landa preč. Povedala, že ak chce byť so mnou, tak nech teraz chvíľu počká a potom môže byť pri mne až do večera. Neochotne, no odišiel preč.

Opýtali sa ma na niekoľko otázok a ja ich taktiež. Prišla som na veľa zistení. Potom ma zobrali ešte na dva vyšetrenia.

Do kómy som upadla preto, lebo som sa udrela do hlavy, keď som išla otvoriť dvere susedovi. Počas cesty sa mi šmyklo a letela som dolu schodmi. Mala som šťastie, že som si nerozťala hlavu. Keď sused počul buchot, tak sa nejak rýchlo dostal dovnútra a potom som sa už dostala do nemocnice a tu.

Našťastie to, keď ma Lando prišiel navštíviť a povedal mi že ma už nemá rád, nebola pravda. Boli to halucinácie vyvolané jednou látkou, ktorú mi pichli aby vyskúšali, či ma zobudia, čo sa našťastie podarilo. Až mi spadol kameň zo srdca.

Hneď ako odišli, tak sa do izby vrútil Lando. Pomohol mi sadnúť si na kraj postele. Keď som si sadla, tak ma pevne objal.

,,Mmhhh... Landho... Pusti ma" povedala som lapajúc po dychu. Vystrašene sa odtiahol a povedal: ,,Panebože prepáč! Dúfam, že som ti neublížil!"
,,Nie, to je v poriadku... Len som nečakala že ma tak všetko bude bolieť." usmiala som sa na znak, že mi nič neurobil.

Nedôverčivo si ma premeral.
,,Naozaj je všetko v poriadku... Treba mi cikať, môžeš mi pomôcť postaviť sa?" len som dokončovala vetu, no on ma už chytal a pomáhal mi. Tak sa o mňa staral! Postavila som sa na roztrasené nohy.

Zanadávala som. Sakra! Naozaj som netušila, že budem až tak slabá! Lando ma musel držať celú cestu. Snažila som sa ho presvedčiť, že dokážem urobiť potrebu aj sama, ale trval na tom že ma nespustí z očí. Takže išiel so mnou aj na záchod. Tak strašne som sa hanbila! Bola som červená ako paradajka.

Ostal tu so mnou ešte dve hodiny. Hneď na to ako odišiel ma vyplo. Zobudila som sa až na večeru, ktorú som zhlta ako hladný pes a hneď na to som išla znovu spať.

Ďalší deň som sa cítila oveľa lepšie a taktiež aj výsledky boli fajn, takže ma pustili na obed domov. Lando tu samozrejme hneď bol, tak ma zobral. Bol úžasný!

------------------------

,,Povedz mi, prečo by som s tebou nemala ísť?!" opýtala som sa rozhorčene.
,,Čo keď ti príde zle? Saudská Arábia je horúca!" argumentoval Lando.
,,Veď vidíš, že sa cítim super!" rozhodila som rukami.
,,Nie, nezoberiem ťa!" zavrčal.

Práve sme boli v hoteli u Landa na izbe. Dnes večer mal odchádzať do Saudskej Arábie a preriekol sa, že mi už vybavil paddock pass a taktiež lístok, pretože to bol pre neho špeciálny závod a chcel aby som bola pri ňom. Ale to urobil ešte predtým, než vedel že som upadla do kómy. Teraz sa bál, že to zdravotne nezvládnem. Lenže ja som sa cítila fit!

,,Lando, hovorím ti som v poriadku!" presviedčala som ho.
,,Len predvčerom si sa zobudila z kómy. To ti mám akože veriť?" prekrížil si ruky na hrudi.

Chcela som argumentovať ale potom som si spomenula. Ja som si tiež chcela kúpiť lístok na jednu Veľkú cenu aby som ho podporila naživo!

,,Dobre, tak nepôjdem. Pôjdem napríklad na Spielberg, Monzu, Belgicko alebo Silverstone. Nemusím ísť teraz. Len som chcela ísť, pretože si hovoril že to je pre teba špeciálny závod..." povedala som a zdvihla som ruky na znak, že sa vzdávam.
,,Lenže ty tam neprídeš." povedal zatrpknuto.

Zaskočene som na neho pozrela.
,,Ako to myslíš?"
,,No tak že ty stále niečo robíš a nikdy si nenájdeš čas! Teraz s tým domom. Mohli sme ísť spolu kdekoľvek a kedykoľvek ale ty si musela pracovať!" zvýšil hlas, na čo som zamrzla.

Stále som mala traumu z detstva, keď na mňa rodiča kričali. Vždy keď niekto na mňa zvýšil hlas, tak som buď odišla alebo mu slovami tak ublížila že ma prestal mať rád. Landovi som toto nechcela urobiť. Zaťala som sánku. Musím to teraz prekonať.

,,Ben?" opýtal sa Lando, pretože som bola duchom neprítomná.
,,Nezvyšuj na mňa hlas." precedila som pomedzi zuby. Konečne som sa postavila strachu.
,,Nezvýšil som!" bránil sa.
,,Ale áno. Nerob to, varujem ťa." zapichla som mu prst do hrude.

Nestihla som ani žmurknúť a už som bola v Landovej náruči.
,,Prepáč... Len sa o teba bojím." zašepkal mi do vlasov. Objala som ho pevnejšie. Konečne som mala na to viac sily. Oveľa viac.

,,Veľmi chcem, aby si išla so mnou, naozaj." povedal, odtiahol sa a pozrel mi do očí.
,,Tak prečo ma potom nechceš pustiť?" opýtala som sa.
,,Lebo sa o teba hrozne bojím! Bojím sa, aby sa ti tam nič nestalo!"
,,Naozaj sa cítim super... Mám ti to dokázať?" opýtala som sa koketne.
,,Ako... Hneď teraz? Si si istá? Naozaj?" opýtal sa priškrtene.

Namiesto odpovede som ho hladno pobozkala. Zastonal. Hneď ma stiahol na posteľ a o pár sekúnd som už nemala tričko a ani on.

Teraz som prišla na to, že Landa milujem z celého srdca. Keďže som nikdy nevedela čo je to šťastie a láska, tak som sa tomu bránila a nechcela to pochopiť. Ale to ako bol Lando pri mne keď som sa zobudila z kómy, mi potvrdilo, že on je ten správny. Už som sa nebála.

Zatiaľ čo rukami skúmal moje telo, tak sa posúval ústami nižšie. Zastal pri krku.
,,Môžem?" opýtal sa.
,,Ty kedykoľvek a akokoľvek budeš chcieť." usmiala som sa. Zavrčal a začal robiť to, v čom bol dobrý. Až príliš dobrý.

-----------------

Ahojte!
Do tohto príbehu som sa snažila dať čo najviac (tak ako do ostatných). Vôbec pre mňa nebolo ľahké písať niečo takéhoto typu, ale myslím si že som to celkom zvládla. Čo Vy na to?

Ďakujem Vám krásne za to, že ste si našli čas a čítali moje dielo. Ľúbim Vás! ❤️