Neočakávané ||Lando Norris ||SK

6

Ďalší deň, 4 hodiny poobede

Tak teda idem do wellnessu. Pochybujem, že tam bude Lando, alebo niekto z Quadrantu, ale aj tak som sa bála toho, že sa stretneme. Nemám chuť nič vysvetľovať.

Zobrala som si potrebné veci a išla na lanovku. Trochu som pri hoteli na Lenu čakala. Už mi začali mrznúť prsty.

,,To ti trvalo" povedala som jej, keď konečne prišla. ,,Aj ja ťa rada vidím. Ideme?" odpovedala a ani na mňa nečakala. Rovno išla do hotela. Nasledovala som ju.

Prišli sme tam a kúpili sme si lístky na tri hodiny. Odložili sme si veci, navliekli sa iba do plachiet a išli do parnej sauny. Tam sme boli cca 15 minút a potom sme išli do fínskej sauny.

Už som myslela, že sa ma neopýta na Landa, keď zničoho nič začala: ,,Lando sa na teba pýtal, či si v poriadku."
,,Ja som úplne v poriadku. Neviem prečo sa také niečo vôbec pýtal" odsekla som jej.
,,Možno preto, že ti písal a ty sakra neodpisuješ nielen jemu ale ani nám?!" vybehla na mňa.

Postavila som sa a odišla som. Neprišla som tu s ňou na to, aby ma tu karhala! Ani som poriadne nerozmýšľala, kam idem. Prišla som k zimnej kadi, v ktorej bolo 18°C. V živote som v nej nebola, ale teraz som tam išla. Potrebovala som sa schladiť.

Našťastie bola kaď za stenou a bol tam držiak, cez ktorý sa prevesila plachta, aby ostatní vedeli, že tam niekto je. Dala som dole zo seba plachtu a jednou nohou som vstúpila do vody.

Potichu som zanadávala. Veď tá voda je ľadová! Prečo som tu vôbec išla?! Začala som poriadne dýchať. Pomaly som sa dostávala do vody. Bolo tam mierne prítmie. Cítila som sa príjemne.

Bola som po zadok vo vode, keď niekto za mnou povedal: ,,Bude to? Ja už potrebujem byť vo vode, tak ak ti to nebude prekážať, pridám sa." Prudko som otočila hlavou a rýchlo si zakryla prsia.

No jasné. Kto iný by tam mal stáť. ,,Čo tu ku*va robíš?!" vybehla som na Landa.
,,Prišiel som zistiť, prečo ma ignoruješ" odpovedal a pozrel mi priamo do očí. Uhla som pohľadom, no odvrkla som mu: ,,Vypadni, ihneď. Môžeš si ísť dať ľadovú sprchu."

,,Nie. Ostanem tu, pokiaľ sa nedozviem dôvod. Zaraz sa aj k tebe pridám." povedal a dal si dole plachtu. Otočila som sa preč. Mám v sebe aspoň kúsok cudnosti.

Počula som, ako vošiel do vody a zastal vedľa mňa. Položil mi ruku na rameno. Vytrhla som sa a zasyčala naň: ,,Nerozumieš? Vypadni." Úplne ma odignoroval a opýtal sa: ,,Prečo si ma začala ignorovať? Maria mi o tebe hovorila. Prečo si to včera urobila? Povedz Ben, prosím."

Zaťala som zuby a zatvorila oči. Pokrútila som hlavou. ,,Fajn. Aspoň poď celá do vody, keď nechceš rozprávať." povedal nenáhlivo. Vôbec na mňa netlačil.

Otvorila som oči a pozrela naňho. Celý čas mi núkal ruku. Váhala som. Pokojne čakal. Zahryzla som si do pery a nakoniec mu podala ruku. Netuším, prečo to robím. V živote by som nikomu tak neverila, aby som urobila toto. Nikdy. No pri Landovi to bolo iné...

Pomaly sme vošli do vody. Ostali nám trčať iba hlavy. Musela som poriadne dýchať, aby som zvládla tú zimu. Po chvíli sa mi ustálil dych. Lando len ticho zašepkal: ,,Prosím Benedetta."

Vyhŕkli mi slzy a slová sa zo mňa začali valiť ako vodopád. Celé roky zo mňa vyšli von. Netuším, prečo som to povedala práve jemu, ale už som to nedokázala ďalej držať v sebe.

,,Neviem čo znamená byť šťastná. Odmala ma rodičia nemali radi a dávali mi to najavo. Keď som mala 17 rokov, odišla som od nich a prišla som sem. Odvtedy som ich nevidela a ani o nich nepočula. To...to oni vo mne nechali veľkú dieru. Veľký strach z radosti. Ja...ja ťa mám rada a bojím sa, že keď odídeš, tak jediná radosť z môjho života odíde preč. To už nezvládnem. Tým sarkazmom sa iba bránim voči všetkému peknému."

Lando len ticho počúval. Privinul si ma k sebe. Nechala som sa. Stáli sme tam iba ja a on. V zimnej vode, obaja nahí. Bolo mi to jedno. Mne už bolo všetko jedno.

Ochvíľu mi ticho zašepkal do vlasov: ,,Neboj sa skúšať nové veci, tešiť sa zo života. Naučím ťa to. Spolu to zvládneme. Musíš mi iba veriť." Zavzlykala som a povedala: ,,Nemôžem...neviem"
,,Vieš. Ja v teba verím." odpovedal a oprel si svoje čelo o moje.

Nachvíľu sa odmlčal a povedal: ,,Ako malý som mal najlepšieho kamaráta, ktorý na tom psychicky nebol veľmi dobre. Raz som si neuvedomil, čo hovorím a on sa kvôli mojim slovám zabil... Odvtedy som milý ku všetkým. Áno, niekedy som drzý, ale dávam si pozor na každé jedno slovo. Teraz žijem a užívam si život aj za neho."

,,To mi je ľúto." zašepkala som. Ostal ticho. Objala som ho ešte pevnejšie, aby vedel, že nie je sám. Aby vedel, že mi veľmi pomáha a ani si to neuvedomuje.

Asi dve minúty sme takto v tichu stáli. Potom som ho pustila a opýtala sa: ,,Ako ma to chceš naučiť, prosím pekne?" Usmial sa.
,,Veľmi jednoducho. Lekcia prvá a posledná: Užívaj si život naplno."

Zamyslela som sa. Mám si užívať život. No...možno už nikdy nebude takáto intímna situácia s Landom. Už ma videl nahú, môžem urobiť čokoľvek a nebude to také ako teraz.

Zobrala som to vážne. Pristúpila som k nemu, jednou rukou ho chytila za zátylok, druhú som mu položila na plece, pritiahla som si ho k sebe a pobozkala ho. Najprv zamrzol, ale potom sa spamätal. Priložil mi ruku na kríže a pritiahol si ma bližšie.

V ten moment sa všetko stratilo. Necítila som zimnú vodu. Necítila som strach, smútok ani nič podobné. Cítila som iba teplo jeho tela a číry pokoj. Bol to úžasný pocit. Dúfam, že aj on sa tak cítil.

Keď sa odtiahol, všetko sa vrátilo do reality. Akurát moja myseľ bola otupená. Necítila som sa tak hrozne ako predtým.

,,Vidím, že si si moju radu zobrala k srdcu hneď." zaškeril sa. Do líc sa mi vliala červeň.
,,Bol to nerozvážny čin. Ja...prepáč." hlesla som. Zdvihol ruku, aby ma chytil za bradu, ale uvedomil si, že to by už bolo na mňa priveľa, tak ju spustil k telu.
,,Nieee, to je v poriadku. Čakal som, kedy mi neodoláš a urobíš to." povedal úplne vážnym hlasom.

,,Idiot" sucho som povedala. Vyplazil na mňa jazyk. Uvedomila som si, že sme tu dlho. Lena ma bude zháňať a určite bude už niekto iný chcieť ísť do kade. ,,Buď pôjdem prvá von ja a otočíš sa, alebo pôjdeš prvý ty" povedala som.

Zdvihol obočie ,,Choď ty prvá" a otočil sa.
,,Choď ty..."
Zasmial sa. ,,Tak prečo si mi potom dala možnosti?" povedal, ale už išiel z vody von. Otočila som sa a povedala som: ,,Keď budeš, tak mi povedz."
,,Jasné."