Neočakávané ||Lando Norris ||SK

16

Ďalší deň

Zobudila som sa dole na gauči v Landovom objatí. Na druhom gauči ležala Flo. Pred nami na stole bolo Monopoly, ktoré sme hrali večer tak dlho, že sa ostatní vzdali a išli spať. My traja sme bojovali ešte asi hodinu, ale nakoniec sme aj tak zaspali. No nikto nevyhral.

Nadýchla som sa Landovej vône a prešla si v hlave celý večer. Na večeri napätie zmizlo hneď. Potom sme všetko poupratovali a dali sme si darčeky. Nikto nečakal, že vôbec niečo donesiem. Hlavne Lando bol najviac prekvapený.

Potom sme si pozreli Sám doma, znovu sa napchali koláčikmi a išli hrať Monopoly, ktoré práve dostala Flo. Mala celú zbierku týchto hier! No a nakoniec sme išli spať až okolo pol druhej v noci.

Toto boli moje prvé krásne, bezproblémovo strávené Vianoce. Aj keď mala som ten záchvat, no táto rodina to celé zakryla. Akoby sa nič nestalo.

Usmiala som sa. Títo skoro cudzí ľudia vyplnili tú prázdnu dieru v mojom vnútri. Bol to úžasný pocit byť milovaná a chránená.

Lando sa trochu pomrvil. Zadržala som dych. Nechcela som ho zobudiť. Celý ten čas, čo odfukoval do mojich vlasov, som si užívala. Bola to úplne malá trápna vec, no ja som si to užívala, pretože v živote mi nikto nikdy nedal toľko lásky ako on za desať dní.

Ešte chvíľu som behala očami po miestnosti. Zapamätávala som si každý detail. Pretože čo ak tu už neprídem? Nakoniec ma znovu premohol spánok.

Poobede

,,Kam sa to chystáš?" vyhŕkla Cisca.
,,Dobre si počula."
,,Ty nevieš nikdy posedieť doma, však?" dudral Oliver.
,,Tam som ešte nebol!" bránil sa Lando.

Práve sme sedeli, všetci súrodenci a ja, dole v obývačke. Rodiča odišli do mesta a nás nechali doma. Akosi sme sa dostali k téme Landove plány na ešte tento rok.

On chcel ísť na Island. Už pozajtra! Mne nič nepovedal a ja si mám teraz kde akože zháňať letenky?

,,Veď predsa nebudem sám." povedal Lando a chytil ma okolo pliec. To naozaj mám ísť s ním? Už teraz som dosť veľká záťaž.

Krivo som sa na neho usmiala a opýtala som sa: ,,To ma vážne berieš so sebou?"
,,No a? Prečo?" udivene na mňa pozrel.
,,Jaaa nechcem byť hnusná, ale radšej by som teraz išla späť tam, odkiaľ som prišla."
,,Prečo?" opýtala sa Flo.
,,Je mi tu úžasne, naozaj! No ja sa musím vrátiť späť do práce a ty chceš byť určite už s niekým iným, než so mnou." nadvihla som obočie.

Všetci súrodenci boli ticho. Bolo tu trochu dusno kvôli mojim slovám. Nakoniec sa ozval Oliver.
,,To si poriešite vy dvaja." Obaja sme s Landom na seba pozreli a prikývli sme. Fajn, táto téma sa nateraz uzatvára.

Rozhovor sa rozprúdil raz-dva. Zlá nálada nás rýchlo opustila. Presnejšie ich. Mňa začalo trápiť všetko. Všetky udalosti začali na mňa doliehať. Nevedela som, či ísť s Landom alebo sa od hanby schovať pod čiernu zem. Hanbila som sa za to, že on sa tak snažil mi pomôcť, vo všetkom mi vyhovieť, dokonca ma chcel zobrať so sebou na výlet a ja som nerobila absolútne nič.

,,Bude vám vadiť, ak sa od vás odpojím? Som hrozne unavená..." povedala som, kým chvíľu nerozprávali.
,,Monopoly ťa zničilo, že?" uškrnula sa Flo.
,,Hej... Nabudúce si kúpim viac hotelov a všetci mi budete platiť až nakoniec zbankrotujete." povedala som.
,,To sa ešte uvidí!" povedala Cisca. Zasmiali sme sa, postavila som sa a išla som do Landovej izby si ľahnúť.

Spať určite nebudem, pretože budem premýšľať. A mám o čom premýšľať. No najprv musím zavolať do Álp.

Prvý zdvihol Josh. Ten chlapec asi nemá čo robiť, keď vždy odpisuje a dvíha prvý aj keď je v práci.

,,No čo moja?" ozval sa.
,,Vrátim sa. Zajtra. Možno pozajtra." povedala som namiesto pozdravu.
,,A to prečo? Niežeby sme ťa tu nechceli, to nie. Ale mysleli sme si, že tam ostaneš dlhšie..."
,,Už mi chýbate. A Lando taktiež odchádza."
,,Niečo nie je v poriadku..." prižmúril oči.

Chcela som sa rozplakať, vyliať mu svoje srdce a nakoniec sa hodiť von oknom. No zahryzla som si do jazyka. Tu sa ešte nemôžem zrútiť. Až doma, späť v Alpách.

Iba som sa usmiala a povedala: ,,Všetko je super. Členovia tejto rodiny mi hrozne rýchlo prirástli k srdcu. Lenže chápeš, Lando odchádza preč a ja tu nechcem oxidovať..." Prikývol. Neveril mi, to bolo vidno.
,,No dobre... Tak teda vidíme sa. Musím ísť, ahoj!" povedal a zložil.

Vzdychla som. Keby som začala rozprávať, tak by aj ostal dlhšie na linke. Ale čo môžem očakávať, keď všetko zatĺkam a oni tiež nemajú na mňa celý deň?

No nič, musím si prebrať všetky udalosti ktoré sa stali. Najprv som si objednala letenku na zajtra do Álp. Potom som si ľahla do postele, keby náhodou prišiel Lando, aby ma nevidel že nie som v poriadku. Nech si myslí, že som unavená. Nakoniec som zaspala v strede rozmýšľania. Nevládala som už dokonca ani premýšľať.

Zobudila som sa na to, ako niečo hučalo v izbe. Pootvorila som oči a zazrela som Landa, ako sa hral na počítači. Aha, takže z toho išiel taký šum.

,,Dobré ránko spiaca krásavica." ozval sa.
,,Odkiaľ vieš, že som sa zobudila? Veď si sa ani neobzrel!" povedala som zarazene. Zasmial sa.
,,Cítim, kedy na mňa pozeráš." povedal. Potichu som vzdychla.

Kiežby som aj ja bola taký optimista ako on. Moja nová osobnosť začala upadať a tá stará sa vracala. Netešilo ma to, ale nedokázala som tomu zabrániť.

Vstala som, podišla k nemu a jemne ho oblapila okolo ramien. Počkala som, kým dohrá hru. Bolo to fascinujúce sledovať jeho rýchlo pohybujúce sa prsty po klávesnici.

Po chvíli dohral, dal si dole slúchadlá a otočil sa ku mne celým telom. Bez akéhokoľvek povolenia som si mu sadla na kolená, objala ho a povedala som: ,,Zajtra odchádzam späť do Álp."

,,P-prečo?" opýtal sa.
,,Rozmýšľala som a prišla som k záveru že už by to bolo vhodné. Urobil si pre mňa možné aj nemožné a ja ti tu už robím veľkú tiaž..." začala som hovoriť, no prerušil ma.
,,Ale čo to hovoríš-" Priložila som svoj ukazovák k jeho ústam aby som ho utíšila.
,,Za to všetko ti nesmierne ďakujem. Si to najväčšie šťastie, ktoré ma kedy v živote stretlo. Naozaj. No teraz potrebujem rozmýšľať sama, pretože sa toho udialo naraz veľa. Nehnevaj sa."

Otvoril ústa, že niečo povie a potom ich zatvoril. Tak urobil niekoľkokrát, až nakoniec nepovedal nič, pobozkal a tuho ma objal. Toto vyjadrilo všetky slová, ktoré chcel povedať. A ja som im rozumela.