Neočakávané ||Lando Norris ||SK

13

Otvorila som oči. Vonku sa už rozvidnievalo. Pozrela som sa na Landa. V pokoji spal a mal ruku položenú na mne. Užila som si to. Bol to asi najlepší pocit, ktorý som kedy zažila. Cítiť to, že sa o mňa niekto stará, že ho zaujímam, že mu na mne záleží a že ma chce chrániť.

Po chvíli sa Lando otočil na druhý bok, takže aj stiahol svoju ruku. Využila som príležitosť a ticho som vstala z postele. Nemohla som spať. Obliekla som sa a vyšla som na chodbu. Začala som načúvať, no dom bol ticho. Asi ešte všetci spia. Pokrčila som plecami a išla som sa umyť.

Zišla som dole, no tam tiež nikto nebol. To vážne všetci spia? Chápem, je len sedem hodín, ale je predsa Štedrý deň! Sú Vianoce! A oni spia.

Cítim to v kostiach, že dnes bude super deň. Prvýkrát strávim Vianoce s niekým. Jedenkrát som bola na večeru u Leny, ale bolo to divné, keďže ona už mala manžela a chcela s ním stráviť čas, takže som zhruba po hodine od nich odišla.

No teraz to bude výnimočné. Áno, je to cudzia rodina, no mne za tie dva dni tak prirástli k srdcu, ako nikto iný. Chcela som, ale bála som sa ich považovať za vlastnú rodinu. Stále ich môžem stratiť.

Dala som si malé raňajky a išla som sa prejsť. Kľúče som si zobrala so sebou, pretože som sa musela potom nejak dostať do domu keby ešte spali. Na mobil ani na nič ostatné som vôbec nepomyslela.

Urobila som si prechádzku cez mesto. Veľmi som to tu nepoznala, ale pár záchytných bodov som mala, takže som sa orientovala iba vďaka nim.

Natrafila som na mini trhy. Bolo tam možno sedem stánkov. Keď som išla okolo jedného, kde bol punč, tak ma zastavila pani, ktorá predávala.
,,Drahá, nedáš si punč? Je naozaj výborný!" Hneď ho aj mala v ruke a podávala mi ho.
,,Nie, vďaka. Nemám vám čím zaplatiť, ale verím, že je určite výborný." usmiala som sa. No, dobrá nálada dokáže s človekom porobiť zázraky.

Na sekundu pani stíchla, no potom sa usmiala a povedala: ,,Máš to zadarmo. Sú predsa Vianoce!" žmurkla na mňa.
,,Naozaj?" opýtala som sa zaskočene. Nečakala som tieto slová. Myslela som, že sa obráti a nechá ma tak.

Prikývla.
,,Ďakujem! Šťastné a veselé!" povedala som naradostene a zobrala som si punč.
,,Aj tebe šťastné a veselé Vianoce." povedala a ja som odišla. To bolo veľmi milé od nej.

Pomaly som kráčala a vypila som punč. Bol naozaj výborný! Netušila som, koľko bolo hodín, ale ľudí začalo byť na uliciach viac.

Keď som prišla 'domov', tak ma hneď zbadal Adam. Zavolal na Landa: ,,Vrátila sa!" a podišiel ku mne.
,,Čo sa deje?" opýtala som sa a vrátila som kľúče späť.
,,Kde si bola? Všade ťa hľadáme." nervózne sa na mňa obrátil.
,,Na prechádzke... Prepáčte, asi som mala nechať odkaz..." povedala som ticho.

Zrazu dobehol Lando a pevne ma objal. V jeho očiach som stihla zahliadnuť strach.
,,Si celá?" opýtal sa vyľakane.
,,Prečo by som nemala byť?"
,,Nedala si nikomu vedieť kam ideš, mobil máš doma a k tomu bolo zamknuté! Čo som si mal myslieť? Preboha, Ben! Už mi to v živote neurob!" hovoril rýchlo.

,,Zalarmoval celú rodinu hneď zrána." zasmial sa Adam. Usmiala som sa. Naozaj mu na mne záležalo.
,,Bola som sa iba prejsť." utišovala som Landa.
,,Ale si v poriadku hej?"
,,V úplnom. Ešte mi aj jedna milá pani dala na trhoch zadarmo punč. Musím povedať - bol fakt chutný!" povedala som uznanlivo.

Lando si vzdychol a nakoniec sa aj zasmial.
,,Nabudúce dáš vedieť, kam ideš, jasné?" povedal a ukázal na mňa prstom.
,,Veď kľud. Som okej." prevrátila som očami. Lando na mňa ešte chvíľu pozeral a nakoniec ma znovu objal.

,,Ujo? Požičala som si kľúče, dúfam že sa nehneváte..." otočila som sa k jeho otcovi.
,,Vrátila si sa, máš ich. Takže všetko je v poriadku." povedal. Vzdychla som a usmiala som sa od úľavy.

Otočila som sa späť k Landovi.
,,Už nerob znovu takúto drámu kvôli mne, dobre?" povedala som. Nadvihol obočie a zasmial sa.
,,Si tu dva dni, ráno o siedmej si odídeš a nedáš vedieť. Keby som to urobil ja, čo by si spravila?"
,,No, asi to isté..."
,,No aha." usmial sa. Prevrátila som očami.

Jeho otec sa na nás usmieval. Rýchlo som sa odtiahla od Landa a dala som si dole bundu. Odišla som do kúpeľne.

Potom som išla do kuchyne, že pomôžem ženám s varením, no už tam bol Oliver, Flo a ich mama. Vyhnali ma so slovami, že im tam budem iba zavadzať. Tak som išla za Landom.

,,Kam sa chystáš?" oprela som sa o dvere.
,,Ideme po stromček. Ideš s nami?"
,,Prečo nie?" povedala som spontánne. Začínalo ma to baviť, takto spontánne odpovedať a vôbec sa nezamýšľať nad dôsledkami, alebo nad tým, čo sa môže stať. Život bol hneď krajší.

Obliekli sme sa a zišli dole. Tam už čakali Adam a Cisca.
,,Vidím, že máme ďalšieho pomocníka." usmial sa Adam.
,,Keď môžem ísť..." povedala som. Bolo to niečo ako otázka.
,,Ale samozrejme že môžeš!" vyhŕkla Cisca. Zahrialo ma pri srdiečku. Usmiala som sa.

Išli sme na jedno miesto, kde sa predávali stromčeky.
,,Ja pôjdem s Benedettou." povedal Lando.
,,Neviem, či to je najlepší nápad." povedala som tak, aby to počul iba on.
,,Prečo?"
,,Vieš, že nás môže niekto odfotiť a klebety sú na svete." povedala som nervózne. Chvíľu napäto stál.

,,Čo sa deje?" opýtal sa Adam.
,,Dáte nám sekundu? Ešte čakajte tu." povedal Lando.
,,Jasné."

Otočil sa ku mne, chytil ma za ramená a povedal: ,,Nech aj sú... Poď, prosím. Poviem ti niečo po ceste." Jeho hlas nevyznel veľmi veselo. Čo také mi chcel povedať?

Nechcem, aby sa šírili hlúposti po internete. Naozaj nechcem ísť s ním... Benedetta vzchop sa! On ti vyhovie v každej veci, je ti oporou a ty sa nedokážeš prekonať pri takejto drobnosti!

Nadýchla som sa a vydýchla som. Usmiala som sa na Ciscu s Adamom, chytila som Landa za ruku a povedala som: ,,To nič. Už je to vyriešené. Môžme ísť."
,,Okej. Tak za dvadsať minút tu." povedala Cisca a odišla s jej otcom.

Potiahla som Landa a išli sme hľadať stromček.
,,Hovor." povedala som. Chvíľu bol ticho, akoby bol zo mňa prekvapený, no nakoniec začal rozprávať.
,,V jeden čas sa o mne šírilo, že som gej. Snažil som sa to ignorovať, ale aj tak ma to hrozne štvalo." povedal. Vzkypel vo mne hnev. Ako si to ľudia môžu dovoliť? Veď ho nepoznajú!

,,Preto som teraz radšej, keď sa o mne šíria klebety o tom, že som s hocijakým dievčaťom. Aj keď je to síce len kamarátka, no ja som rád." povedal zatrpknuto. Ešte stále sme sa držali, tak som využila príležitosť. Stisla som mu ruku, aby vedel, že budem stáť pri ňom. Usmial sa na mňa. Ani milión slov by nevyjadrilo to, čo ten jeden dotyk. Obaja sme to dobre vedeli.

,,Ale ty dlho kamarátka nebudeš." nadvihol jedno obočie a zahryzol si do pery.
,,Až doma." povedala som. Bol to prísľub. Neviem presne čoho, ale bol.